Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Zahraničie

Summit: EK musí prijať právne kroky pre návrat nelegálnych migrantov

Francúzsky prezident Emmanuel Macron (uprostred vpredu) si podáva ruku s premiérom SR Robertom Ficom (v druhom rade tretí sprava) počas spoločného fotenia pred summitom EÚ v Bruseli 17. októbra 2024. Foto: TASR/AP

Téme migrácie sa šéfovia vlád a štátov venovali najdlhšie.

Brusel 18. októbra (TASR) - Lídri EÚ vo štvrtok na záver summitu EÚ vyzvali Európsku komisiu (EK), aby "naliehavo" prišla s novými legislatívnymi návrhmi na zintenzívnenie a urýchlenie návratu nelegálnych migrantov. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR.

Téme migrácie sa šéfovia vlád a štátov venovali najdlhšie a nakoniec sa po "hĺbkovej strategickej diskusii" dohodli na tom, že treba prijať "rozhodné kroky na všetkých úrovniach" s cieľom uľahčiť, zvýšiť a urýchliť návraty nelegálnych migrantov nachádzajúcich sa v Európskej únii.

Lídri sa venovali téme migrácie vo všetkých jej rozmeroch a na všetkých známych trasách, pričom upozornili, že je to európska výzva, ktorá si vyžaduje spoločnú európsku reakciu.

Premiéri a prezidenti vyzvali na posilnenú spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitu migrantov prostredníctvom vzájomne prospešných partnerstiev na riešenie základných príčin migrácie a tiež boja proti obchodovaniu s ľuďmi a pašovaniu migrantov, s cieľom predchádzať zbytočným stratám na životoch.

Podľa ich vyhlásenia bude dôležitým prvkom zosúladenie vízovej politiky EÚ so susednými krajinami, lebo zaistenie bezpečných a legálnych ciest je kľúčom k pravidelnej a riadenej migrácii.

Hlavným odkazom rokovaní sa stala vyzýva na prijatie rozhodných krokov na všetkých úrovniach, s cieľom uľahčiť, zvýšiť a urýchliť návraty migrantov z územia Európskej únie. Lídri upozornili, že na to treba využiť všetky príslušné politiky a nástroje vrátane diplomacie, podpory rozvoja, obchodu a udeľovania víz.

Práve v tejto oblasti by eurokomisia mala urýchlene predložiť nové právne iniciatívy. A to aj v prípade deportácií ľudí, ktorých žiadosti o azyl boli zamietnuté, ale zostávajú žiť na území EÚ. Okrem toho by sa mali zvážiť aj nové spôsoby prevencie a boja proti nelegálnej migrácii v súlade s legislatívou EÚ a medzinárodným právom.

Súčasťou debát bola aj takzvaná inštrumentalizovaná migrácia, kde sa lídri EÚ zhodli na tom, že Rusku a Bielorusku alebo akejkoľvek inej krajine nemožno dovoliť, aby zneužívali únijné hodnoty - vrátane práva na azyl.

"Výnimočné situácie si vyžadujú primerané opatrenia," uvádza sa v záveroch summitu, kde členské krajiny vyjadrili solidaritu s Poľskom a ďalšími členskými štátmi, ktoré čelia výzvam zámerne riadenej migrácie.

Týždenník Politico upozornil, že lídri v záveroch nespomenuli nový Pakt o migrácii a azyle, ktorý bol prijatý tento rok a ktorého pravidlá členské krajiny musia zavádzať od roku 2026. Namiesto toho sa zhodli na neutrálnej vete o "dôležitosti implementácie prijatej legislatívy EÚ".

Na záver lídri EÚ pripomenuli dôležitosť riadneho fungovania schengenského priestoru v súlade s revidovaným Kódexom schengenských hraníc a dohodli sa, že k téme migrácie vrátia na niektorom z budúcich zasadnutí Európskej rady.




Michel a Von der Leyenová potvrdili, že EÚ potrebuje zlepšiť návratovú politiku



Európska únia potrebuje nové opatrenia pre zlepšenie návratovej politiky, a tie čoskoro budú predložené. Uviedli to vo štvrtok večer po skončení summitu EÚ v Bruseli predseda Európskej rady Charles Michel a šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, informuje spravodajca TASR.

Michel počas spoločnej tlačovej konferencie s von der Leyenovou skonštatoval, že migrácia je celoeurópska výzva, a to najmä ochrana vonkajších hraníc EÚ, ktorá sa týka viacerých členských krajín. Ocenil kvalitu a hĺbku štvrtkových debát o migrácii a spresnil, že za posledných desať rokov postupne dochádzalo k zbližovaniu názorov členských krajín - najmä čo sa týka zahraničnej dimenzie migrácie.

Podľa jeho slov členské krajiny žiadajú operatívnejší prístup k problematike migrácie. Spomenul najmä odhodlanie lepšie chrániť vonkajšie hranice, účinnejšie bojovať proti organizovanému zločinu v spojitosti s prevádzačstvom a snahy zefektívniť readmisie a politiku návratov pre migrantov, ktorí sa neoprávnene nachádzajú na území EÚ.

Pripomenul, že úlohou eurokomisie bude priniesť nové legislatívne návrhy v tejto oblasti.

"Je nevyhnutné bojovať proti nelegálnej migrácii, ale musíme nechať otvorené možnosti pre legálnu, riadenú migráciu," odkázal Michel.

Zámerne organizovanú migráciu, ktorú Rusko a Bielorusko používa voči členským krajinám EÚ a na ktorú sa sťažuje najmä Poľsko, označil za hybridné útoky, voči ktorým treba prijať adekvátne opatrenia. Pripomenul, že k tomu dochádzalo aj v minulosti, čo pocítilo napríklad Grécko alebo pobaltské krajiny.

Von der Leyenová spresnila, že lídri sa venovali internej aj externej dimenzii migrácie. Pripomenula, že Pakt o migrácii a azyle, ktorý je postavený na solidarite a zodpovednosti, je už súčasťou európskej legislatívy a čaká na svoju implementáciu. Avšak migračné tlaky neustávajú, preto je potrebné hľadať nové riešenia.

Komisia podľa nej navrhuje urýchliť niektoré opatrenia azylového a migračného paktu.

Zároveň ocenila, že partnerstvá s krajinami v susedstve EÚ v oblasti migrácie fungujú dobre. Aj vďaka nim sa počet migrantov cez centrálne Stredomorie znížil o 64 percent. Upozornila, že EÚ pracuje na zosúladení vízovej politiky s jej susednými štátmi, najmä s krajinami západného Balkánu, čo viedlo k poklesu migrantov cez balkánsku trasu o 77 percent.

Šéfka eurokomisie pripustila, že návratová politika potrebuje zlepšenie, lebo len 20 percent z nelegálnych migrantov v EÚ sa podarilo repatriovať.

"Pracujeme na zlepšení tejto situácie. Čoskoro predstavíme nové legislatívne návrhy," opísala. Pripomenula, že zákonné návrhy eurokomisie na túto legislatívu z roku 2018 sú stále skúmané v europarlamente a Rade EÚ, aj preto sa zrodia nové návrhy opatrení v oblasti návratovej politiky.


(spravodajca TASR Jaromír Novak)