Brusel 23. februára (TASR) - Hlavy vlád a štátov 27 krajín Európskej únie budú v piatok od obeda do 18.00 hodiny rokovať v Bruseli o aktuálnych inštitucionálnych a rozpočtových otázkach vzhľadom na dopady odchodu Spojeného kráľovstva z Únie.


Neformálny summit 27 lídrov - bez prítomnosti britskej premiérky Theresy Mayovej -, by mal zároveň dospieť k dohode o procedúre, ktorá povedie k vymenovaniu nástupcu súčasného predsedu Európskej komisie (EK) Jeana-Clauda Junckera. Ten bol v roku 2014 vymenovaný do funkcie ako volebný líder Európskej ľudovej strany, ktorá získala najviac hlasov vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP).

Na tom, aby kandidáti na šéfa eurokomisie opäť prešli procesom eurovolieb cez stranícke kandidátky, trvajú hlavné politické sily v europarlamente. V predvečer summitu to opätovne zdôraznil aj šéf tejto inštitúcie Antonio Tajani.

Metóda výberu šéfa EK spomedzi volebných lídrov má podporu Junckera aj Európskej komisie ako celku. Avšak Európska rada, čiže premiéri a prezidenti, za tým vidia priveľa straníckej politiky a chcú sa vrátiť k pôvodnému systému voľby šéfa eurokomisie z vlastných radov. Toho by mal následne europarlament iba odobriť.

Predseda Európskej rady Donald Tusk upozornil národných lídrov, aby sa na summite k tejto dôležitej téme, ktorá by mohla potenciálne vyvolať konflikt medzi európskymi inštitúciami, jasne vyjadrili.

Väčšia miera konsenzu sa na summite očakáva v otázke pobrexitového zníženia počtu poslaneckých kresiel v EP zo 751 na 705. Zrejme prejde aj návrh odložiť plány na vytvorenie celoeurópskej kandidátky pre časť europoslancov až do eurovolieb v roku 2024.

Ďalšou veľkou témou summitu budú diskusie o tvorbe viacročného finančného rámca na obdobie 2021-2027, lebo odchod Británie z EÚ spôsobí výpadok vo financiách Únie vo výške 12 až 15 miliárd eur ročne. Tusk chce získať súhlas lídrov pre navýšenie financovania v oblasti bezpečnosti a obrany, pre zastavenie nelegálnej migrácie a do programu Erasmus. Zároveň od summitu očakáva prvé náznaky finančných priorít členských štátov pre budúce programovacie obdobie.

Niektoré členské štáty už naznačili neochotu zvýšiť svoj národný príspevok do rozpočtu EÚ, čo by znamenalo zníženie financovania existujúcich politík. Európsky parlament na druhej strane žiada navýšiť dlhodobý rozpočet o 1,3 percenta voči tomu terajšiemu, ktorý vyprší 31. decembra 2020 a najviac zdrojov venuje kohéznej politike a poľnohospodárskej politike. Práve tieto oblasti môžu byť podľa analytikov najviac ohrozené.


spravodajca TASR Jaromír Novak