Brusel 17. júla (TASR) - Lídri 27 členských štátov Európskej únie v piatok doobeda v Bruseli, od 10.00 h miestneho času, začínajú maratón náročných politických rokovaní, ktorých hlavným cieľom je oživiť európske hospodárstvo postihnuté koronakrízou, k čomu je však potrebná aj dohoda o sedemročnom rozpočte EÚ na roky 2021 - 2027.

Mimoriadny summit EÚ, na ktorom SR zastupuje premiér Igor Matovič (OĽaNO), je naplánovaný na dva dni, diplomatické zdroje z Bruselu však pripúšťajú jeho predĺženie do nedele alebo v prípade príliš veľkých rozdielov medzi severom a juhom EÚ aj možnosť ďalšieho krízového summitu ešte v priebehu leta.

Premiéri a prezidenti sa stretnú osobne prvýkrát od februára a rokovať budú o novom návrhu plánu obnovy, ktorý 10. júla predstavil predseda Európskej rady Charles Michel. Ten sľúbil zachovať systém rabatov v dlhodobom rozpočte EÚ a prísnejší dohľad nad prerozdeľovaním finančnej multimiliardovej pomoci, ktorá by mala plynúť cez jednorazový nástroj EÚ budúcej generácie.

Za plán obnovy v hodnote 750 miliárd eur, z toho 500 miliárd v podobe grantov a 250 miliárd vo forme pôžičiek, ktorý treba prirátať k sedemročnému rozpočtu v navrhovanej hodnote 1,074 bilióna eur, sa prihovára aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Jej krajina prebrala od 1. júla predsedníctvo v Rade EÚ a spolu s Michelom je hlavným aktérom v snahe nájsť prijateľný kompromis medzi členskými štátmi. Merkelová má v tomto aj podporu Francúzska, lebo plán obnovy vychádza zo spoločnej nemecko-francúzskej iniciatívy na boj proti dôsledkom koronakrízy.

Proti rozdávaniu požičaných stoviek miliárd eur cez plán obnovy sa najviac stavajú štyri krajiny zo Skupiny šetrných (F4) - Holandsko, Dánsko, Rakúsko a Švédsko. Do istej miery ich podporuje aj Fínsko. Nie sú proti plánu ekonomického oživenia a spoločnému zdieľaniu dlhov po roku 2028, ale nepáči sa im navrhnutý spôsob jeho realizácie, presadzujú viac pôžičiek ako grantov cez plán obnovy a chcú aj čo najnižší sedemročný rozpočet. Najväčšiemu diplomatickému "presvedčovaciemu" náporu pred summitom čelil holandský premiér Mark Rutte, ktorý rokoval s viacerými európskymi politikmi, vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a Angely Merkelovej.

Rokovania budú opäť záťažovou skúškou pre predsedu Európskej rady Charlesa Michela, ktorý vo februári počas rozpočtového summitu nenašiel spôsob ako zaistiť potrebnú kompromisnú dohodu a to lídri jednali iba o rozpočte a nie aj o tom ako zmierniť najväčšiu recesiu od druhej svetovej vojny.

Akákoľvek dohoda si bude vyžadovať jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských krajín. Pre jej dosiahnutie treba prekonať už známe prekážky, ako sú celková hodnota plánu obnovy a dlhodobého rozpočtu či pomer medzi nevratnými grantmi a pôžičkami, ale možno aj prekážky nové, ktoré naznačil maďarský premiér Viktor Orbán. Ten podmienil súhlas Maďarska s kompromisnou dohodou len vtedy, ak reformy požadované cez plán obnovy nebudú naviazané na dodržiavanie pravidiel právneho štátu. Želal by si dokonca prerušenie právneho konania voči Budapešti za porušovanie základných hodnôt EÚ. Toto možno vnímať ako politické vydieranie, ktoré môže pribrzdiť čisto "technické" rokovania o výške a podobe rozpočtu a plánu obnovy s jeho reformnými nárokmi. Pravdou je, že doteraz žiaden viacročný finančný rámec EÚ nebol previazaný s požiadavkami na rešpektovanie právneho štátu.

Reformy zrejme budú tiež ťažkým bodom rokovaní, hlavne spôsob ako bude prebiehať kontrola plánov národných modernizačných a ekologických reforiem, ktoré v súvislosti s plánom obnovy musia štáty predložiť, aby mali nárok čerpať im pridelené finančné prostriedky.

Najväčšími príjemcami 750-miliardové balíka by boli krajiny južnej Európy Taliansko a Španielsko, ktoré boli najviac postihnuté koronakrízou. Z tohto balíka by mali dostať 172 miliárd eur, respektíve 140 miliárd eur.

spravodajca TASR Jaromír Novak