Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lídri EÚ podľa očakávania vyzvú šesticu západobalkánskych krajín, aby pokračovala v reformnom úsilí, v boji proti korupcii a organizovanému zločinu a v podporovaní právneho štátu.
Autor TASR
Brusel 16. mája (TASR) - Sofia 2018 neznamená Solún 2003. Tak hovoria diplomatické zdroje z prostredia EÚ na adresu neformálneho summitu EÚ - západný Balkán, ktorý sa uskutoční vo štvrtok v bulharskej metropole. Jeho cieľom je potvrdiť európsku perspektívu balkánskych krajín mimo Únie, ale bez konkrétnych dátumov a záväzkov - pod nepísaným heslom "reformy a trpezlivosť".
Najvyšší lídri Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Macedónska, Srbsko a Kosova budú rokovať s premiérmi a prezidentmi 28 členských krajín EÚ a najvyššími funkcionármi Únie.
Cieľom podujatia je opätovné potvrdenie záväzkov Európskej únie ohľadne "jednoznačného" približovania západobalkánskeho regiónu k EÚ s perspektívou začlenenia sa do tohto bloku vyznávajúceho spoločné hodnoty a princípy.
Na summite v Sofii sa nebude hovoriť o termínoch rozširovania Únie, hoci sa už hovorí o tom, že Čierna Hora a Srbsko, ktoré sú v integračnom procese a v počte otvorených prístupových kapitol najďalej, by sa členmi "európskej rodiny" mohli stať v roku 2025.
Summit v Sofii nebude ani o potvrdení začatia prístupových rokovaní s Albánskom a Macedónskom, ako to v apríli navrhla Európska komisia.
Lídri EÚ podľa očakávania vyzvú šesticu západobalkánskych krajín, aby pokračovala v reformnom úsilí, v boji proti korupcii a organizovanému zločinu a v podporovaní právneho štátu. V konkrétnej rovine chce EÚ zdôrazniť význam lepšieho prepojenia medzi krajinami tohto regiónu, ako aj prepojenosť so zvyškom Únie v oblasti dopravy, energetiky, nových technológií, slobody pohybu a boja proti terorizmu a obchodovaniu s drogami a ľuďmi.
EÚ poukazuje na európsku perspektívu západného Balkánu a poskytnutie záruk na splnenie predmetného cieľa aj preto, lebo sa obáva, že v tomto regióne postupne získajú ekonomický a politický vplyv iné mocnosti, pričom sa hovorí o záujmoch Ruska, Turecka, Číny alebo niektorých arabských krajín.
Summit v Sofii je prvým podujatím na vysokej úrovni medzi EÚ a krajinami Balkánu za posledných 15 rokov. Posledné podobné stretnutie sa konalo v Solúne v roku 2003 a bolo potvrdením "veľkého tresku" - rozšírenia Európskej únie o nové krajiny. Ďalší takýto summit je naplánovaný na prvú polovicu roka 2020, keď Rade EÚ bude predsedať Chorvátsko.
Summit EÚ - západný Balkán má aj svoje špecifikum - nezúčastní sa ho španielsky premiér Mariano Rajoy. Madrid vyšle na summit iba svojho veľvyslanca pri EÚ. Je to forma protestu proti tomu, že do Sofie pricestuje aj kosovský prezident. Španielsko - rovnako ako Cyprus, Grécko, Rumunsko a Slovensko - neuznáva kosovskú štátnosť. Vláda v Madride sa obáva, že Kosovo môže podporovať separatizmus Katalánska.
Rajoy sa v Sofii separátne stretne s bulharským premiérom Bojkom Borisovom a zúčastní sa aj stredajšej pracovnej večere lídrov EÚ, ktorá sa bude zaoberať násilnými udalosťami v pásme Gazy, jadrovou dohodou s Iránom a obchodným vzťahom medzi EÚ a USA.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Najvyšší lídri Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Macedónska, Srbsko a Kosova budú rokovať s premiérmi a prezidentmi 28 členských krajín EÚ a najvyššími funkcionármi Únie.
Cieľom podujatia je opätovné potvrdenie záväzkov Európskej únie ohľadne "jednoznačného" približovania západobalkánskeho regiónu k EÚ s perspektívou začlenenia sa do tohto bloku vyznávajúceho spoločné hodnoty a princípy.
Na summite v Sofii sa nebude hovoriť o termínoch rozširovania Únie, hoci sa už hovorí o tom, že Čierna Hora a Srbsko, ktoré sú v integračnom procese a v počte otvorených prístupových kapitol najďalej, by sa členmi "európskej rodiny" mohli stať v roku 2025.
Summit v Sofii nebude ani o potvrdení začatia prístupových rokovaní s Albánskom a Macedónskom, ako to v apríli navrhla Európska komisia.
Lídri EÚ podľa očakávania vyzvú šesticu západobalkánskych krajín, aby pokračovala v reformnom úsilí, v boji proti korupcii a organizovanému zločinu a v podporovaní právneho štátu. V konkrétnej rovine chce EÚ zdôrazniť význam lepšieho prepojenia medzi krajinami tohto regiónu, ako aj prepojenosť so zvyškom Únie v oblasti dopravy, energetiky, nových technológií, slobody pohybu a boja proti terorizmu a obchodovaniu s drogami a ľuďmi.
EÚ poukazuje na európsku perspektívu západného Balkánu a poskytnutie záruk na splnenie predmetného cieľa aj preto, lebo sa obáva, že v tomto regióne postupne získajú ekonomický a politický vplyv iné mocnosti, pričom sa hovorí o záujmoch Ruska, Turecka, Číny alebo niektorých arabských krajín.
Summit v Sofii je prvým podujatím na vysokej úrovni medzi EÚ a krajinami Balkánu za posledných 15 rokov. Posledné podobné stretnutie sa konalo v Solúne v roku 2003 a bolo potvrdením "veľkého tresku" - rozšírenia Európskej únie o nové krajiny. Ďalší takýto summit je naplánovaný na prvú polovicu roka 2020, keď Rade EÚ bude predsedať Chorvátsko.
Summit EÚ - západný Balkán má aj svoje špecifikum - nezúčastní sa ho španielsky premiér Mariano Rajoy. Madrid vyšle na summit iba svojho veľvyslanca pri EÚ. Je to forma protestu proti tomu, že do Sofie pricestuje aj kosovský prezident. Španielsko - rovnako ako Cyprus, Grécko, Rumunsko a Slovensko - neuznáva kosovskú štátnosť. Vláda v Madride sa obáva, že Kosovo môže podporovať separatizmus Katalánska.
Rajoy sa v Sofii separátne stretne s bulharským premiérom Bojkom Borisovom a zúčastní sa aj stredajšej pracovnej večere lídrov EÚ, ktorá sa bude zaoberať násilnými udalosťami v pásme Gazy, jadrovou dohodou s Iránom a obchodným vzťahom medzi EÚ a USA.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
