Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Krajiny BRICS sú pripravené koordinovať svoje pozície s cieľom posilniť úlohu globálneho juhu a integrovať jeho priority do agendy zoskupenia G20.
Autor TASR
Kazaň 23. októbra (TASR) — Krajiny združené v zoskupení BRICS prijali v stredu na svojom 16. summite v ruskom meste Kazaň spoločné vyhlásenie, v ktorom sa vyslovili za to, aby tzv. globálny juh získal väčšiu váhu na svetovej scéne. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a TASS.
"Vyzývame na aktívnejšiu a zmysluplnejšiu účasť štátov s rozvíjajúcimi sa ekonomikami, rozvojových a najmenej rozvinutých krajín, najmä z Afriky, Latinskej Ameriky a Karibiku, na globálnych rozhodovacích procesoch a štruktúrach," uvádza sa vo vyhlásení.
Krajiny BRICS sú preto pripravené koordinovať svoje pozície s cieľom posilniť úlohu globálneho juhu a integrovať jeho priority do agendy zoskupenia G20, ktoré považujú za popredné globálne fórum pre mnohostrannú hospodársku a finančnú spoluprácu.
Lídri skupiny BRICS vo vyhlásení vyzvali Izrael, aby v rámci vojny s hnutím Hizballáh prestal útočiť na príslušníkov mierových síl OSN (UNIFIL) v Libanone, a tieto útoky dôrazne odsúdili. Tiež zdôraznili, že územná celistvosť Libanonu musí byť zachovaná.
Vyzvali aj na úplné prímerie v Pásme Gazy a bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov a ďalších osôb zadržiavaných hnutím Hamas a Izraelom. Podporili tiež prijatie Palestínskeho štátu za plnohodnotného člena OSN.
Čo sa týka vojny na Ukrajine, deklarácia poukazuje na pozície jednotlivých štátov BRICS vyjadrené na príslušných fórach, ako sú Bezpečnostná rada a Valné zhromaždenie OSN: "Zdôrazňujeme, že všetky štáty musia konať v súlade s cieľmi a princípmi Charty OSN... Vítame zodpovedajúce návrhy na sprostredkovanie mierového riešenia konfliktu prostredníctvom dialógu a diplomacie," píše sa vo vyhlásení.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii uviedlo, že vyhlásenie ukazuje, že skupina BRICS nemá jednotný postoj k vojne na Ukrajine. "Pokusy Moskvy presadiť myšlienku údajného alternatívneho postoja takzvaného globálneho juhu v súvislosti s ruskou agresiou voči Ukrajine opäť zlyhali," konštatovalo ministerstvo.
Krajiny BRICS sa ďalej dohodli na spoločných krokoch proti "jednostranným protekcionistickým opatreniam", ktoré nie sú v súlade s ustanoveniami Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Tieto opatrenia podľa nich podkopávajú Chartu OSN, multilaterálny obchodný systém, rozvojové a environmentálne dohody a majú tiež negatívny vplyv na hospodársky rast, energetiku, zdravie a potravinovú bezpečnosť.
Zaviazali sa tiež posilniť spoluprácu pri znižovaní emisií skleníkových plynov a zároveň odsúdili "jednostranné opatrenia prijaté pod zámienkou boja proti klimatickej zmene" voči krajinám BRICS.
Členovia BRICS naliehali na rozvinuté krajiny, aby poskytli rozvíjajúcim sa krajinám efektívne a ľahko dostupné zdroje na udržanie biodiverzity a zabezpečenie ich rozumného využívania.
Trojdňový summit skupiny BRICS, ktorej momentálne predsedá Rusko, sa v Kazani začal v utorok. Schôdzka na najvyššej úrovni v takomto rozsahu sa koná v Rusku prvýkrát od začiatku invázie jeho síl na Ukrajinu vo februári 2022. Zúčastňuje sa na ňom viac než 20 hláv štátov a vlád vrátane čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, indického premiéra Naréndru Módího, iránskeho prezidenta Masúda Pezeškijána či tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
"Vyzývame na aktívnejšiu a zmysluplnejšiu účasť štátov s rozvíjajúcimi sa ekonomikami, rozvojových a najmenej rozvinutých krajín, najmä z Afriky, Latinskej Ameriky a Karibiku, na globálnych rozhodovacích procesoch a štruktúrach," uvádza sa vo vyhlásení.
Krajiny BRICS sú preto pripravené koordinovať svoje pozície s cieľom posilniť úlohu globálneho juhu a integrovať jeho priority do agendy zoskupenia G20, ktoré považujú za popredné globálne fórum pre mnohostrannú hospodársku a finančnú spoluprácu.
Lídri skupiny BRICS vo vyhlásení vyzvali Izrael, aby v rámci vojny s hnutím Hizballáh prestal útočiť na príslušníkov mierových síl OSN (UNIFIL) v Libanone, a tieto útoky dôrazne odsúdili. Tiež zdôraznili, že územná celistvosť Libanonu musí byť zachovaná.
Vyzvali aj na úplné prímerie v Pásme Gazy a bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov a ďalších osôb zadržiavaných hnutím Hamas a Izraelom. Podporili tiež prijatie Palestínskeho štátu za plnohodnotného člena OSN.
Čo sa týka vojny na Ukrajine, deklarácia poukazuje na pozície jednotlivých štátov BRICS vyjadrené na príslušných fórach, ako sú Bezpečnostná rada a Valné zhromaždenie OSN: "Zdôrazňujeme, že všetky štáty musia konať v súlade s cieľmi a princípmi Charty OSN... Vítame zodpovedajúce návrhy na sprostredkovanie mierového riešenia konfliktu prostredníctvom dialógu a diplomacie," píše sa vo vyhlásení.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii uviedlo, že vyhlásenie ukazuje, že skupina BRICS nemá jednotný postoj k vojne na Ukrajine. "Pokusy Moskvy presadiť myšlienku údajného alternatívneho postoja takzvaného globálneho juhu v súvislosti s ruskou agresiou voči Ukrajine opäť zlyhali," konštatovalo ministerstvo.
Krajiny BRICS sa ďalej dohodli na spoločných krokoch proti "jednostranným protekcionistickým opatreniam", ktoré nie sú v súlade s ustanoveniami Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Tieto opatrenia podľa nich podkopávajú Chartu OSN, multilaterálny obchodný systém, rozvojové a environmentálne dohody a majú tiež negatívny vplyv na hospodársky rast, energetiku, zdravie a potravinovú bezpečnosť.
Zaviazali sa tiež posilniť spoluprácu pri znižovaní emisií skleníkových plynov a zároveň odsúdili "jednostranné opatrenia prijaté pod zámienkou boja proti klimatickej zmene" voči krajinám BRICS.
Členovia BRICS naliehali na rozvinuté krajiny, aby poskytli rozvíjajúcim sa krajinám efektívne a ľahko dostupné zdroje na udržanie biodiverzity a zabezpečenie ich rozumného využívania.
Trojdňový summit skupiny BRICS, ktorej momentálne predsedá Rusko, sa v Kazani začal v utorok. Schôdzka na najvyššej úrovni v takomto rozsahu sa koná v Rusku prvýkrát od začiatku invázie jeho síl na Ukrajinu vo februári 2022. Zúčastňuje sa na ňom viac než 20 hláv štátov a vlád vrátane čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, indického premiéra Naréndru Módího, iránskeho prezidenta Masúda Pezeškijána či tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
