Ženeva 17. júna (TASR) - Stredajší summit šéfa Kremľa Vladimira Putina a amerického prezidenta Joea Bidena v Ženeve, pripomínajúci diplomaciu z čias studenej vojny, dáva spojencom USA nádej na lepšie vzťahy s Ruskom, píše vo svojej štvrtkovej analýze spravodajský portál Politico.
Podľa neho sa zvyšok Západu teraz spolieha na amerického prezidenta, že obnoví vzťahy s Moskvou. Ak totiž Washington bude môcť konečne opäť začať spolupracovať s Moskvou, snáď to bude môcť aj zvyšok Západu – najmä krajiny EÚ.
Summit prezidentov v ženevskej vile La Grande priniesol niekoľko konkrétnych výsledkov, pričom ten hlavný mal charakteristickú atmosféru z roku 1985: spoločné vyhlásenie o strategickej stabilite, v ktorom bývalí a súčasní rivali opätovne potvrdili zásadu niekdajších lídrov USA a Sovietskeho zväzu Ronalda Reagana a Michaila Gorbačova, "že v jadrovej vojne nie je možné zvíťaziť a nikdy sa nesmie viesť", píše Politico.
Ale vzťahy medzi Ruskom a USA boli podľa portálu natoľko hrozné, najmä za posledné desaťročie, že "posunutie hodinových ručičiek do nádejnejšej polohy spred 36 rokov bolo v skutočnosti oslavované ako úspech". Rovnako je to s faktom, že na summite neboli zjavné príznaky agresie, neúcty alebo pohŕdania.
Na snímke zľava ruský prezident Vladimir Putin a americký prezident Joe Biden počas stretnutia v Ženeve 16. júla 2021.Foto: TASR/AP
Podľa Politico bude predovšetkým pre spojencov v EÚ – ktorí sa spoliehajú na Bidena, že im pomôže uniknúť z toho, čo predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová nazvala "negatívnou špirálou" vo vzťahoch s Ruskom – teraz potrebné mať dosť dôvery v to, že líder USA môže nadviazať partnerstvo s mužom, ktorý "zmiatol a niekedy rozhorčil štyroch predchádzajúcich amerických prezidentov".
Portál Politico sa zameral aj na samostatné tlačové konferencie, ktoré prezidenti absolvovali po stretnutí. Konštatuje, že Bidenov prístup bol ohromujúcim kontrastom k spoločnej tlačovej konferencii jeho predchodcu Donalda Trumpa s Putinom po ich summite v Helsinkách v roku 2018, kde Trump umožnil šéfovi Kremľa hovoriť za neho a za USA a kde uviedol, že Putinovi dôveruje viac ako americkým spravodajským službám.
Biden, naopak, uviedol, že Putina informoval o 16 druhoch kritickej infraštruktúry, ktoré nemôžu byť terčom kybernetických útokov. Hovoril aj o nulovej tolerancii voči zasahovaniu do volieb.
Ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) a americký prezident Joe Biden sedia počas stretnutia vo vile La Grange v Ženeve v stredu 16. júna 2021.Foto: TASR/AP
Putin na svojej tlačovej konferencii podľa Politico zopakoval svoje "falošné tvrdenie", že Spojené štáty podnietili revolúciu a puč na Ukrajine v roku 2014. Trval na tom, že všetky problémy vo vzťahu medzi USA a Ruskom má na svedomí Washington.
Putin však odpovedal na otázky množstva novinárov z rôznych krajín vrátane reportérov z médií ako CNN, BBC a Bloomberg. Biden, naopak, prijímal otázky iba od novinárov z amerických médií, poznamenal portál.
Politico na záver cituje analytika Samuela Charapa z think-tanku RAND Corporation, podľa ktorého existuje šanca, že Biden a Putin môžu nadviazať nový vzťah, ale čakať od Ruska akúkoľvek ľútosť, nehovoriac o ospravedlnení, je nereálne.
"Nikdy sa nebude priznávať k svojim hriechom a hľadať odpustenie, nieto ešte pred kamerami. Otázkou je, či pokojné rokovania môžu priniesť postupné zmeny. To sa ešte len uvidí, ale nemôže to ublížiť. Žiadna veľká mocnosť nikdy neprizná zlé správanie, ale niekedy sa zaviažu neurobiť určité veci. A niekedy tieto záväzky fungujú," dodal Charap.
