Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zatiaľ čo vládnuca Spolková rada sa môže rozísť s parlamentom, minister životného prostredia, ktorý je jedným z jej členov, zrejme toto rozhodnutie tiež bagatelizoval.
Autor TASR
Bern 12. júna (TASR) - Dolná komora švajčiarskeho parlamentu v stredu hlasovaním zamietla rozhodnutie, ktoré Švajčiarsku nariaďuje, aby robilo viac v boji proti globálnemu otepľovaniu. Tento krok by mohol povzbudiť ostatných, aby sa bránili vplyvu medzinárodných súdov, informuje TASR podľa tlačovej agentúry Reuters.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) so sídlom v Štrasburgu vydal v apríli bezprecedentný rozsudok, v ktorom uviedol, že Bern porušil ľudské práva skupiny starších švajčiarskych žien s názvom KlimaSeniorinnen tým, že sa nezaoberal zmenou klímy.
Dolná komora parlamentu však v stredu nasledovala kroky hornej komory a 111 hlasmi za a 72 proti prijala nezáväzný návrh, ktorý odsudzuje "justičný aktivizmus" ESĽP. Argumentovala tým, že nie je dôvod na ďalšie opatrenia, pretože Švajčiarsko už pre ochranu životného prostredia a boj proti zmene klímy robí dosť.
Zákonodarcovia počas rozpravy odsúdili "zasahovanie" súdu do švajčiarskej demokracie a jeden z nich označil štrasburské rozhodnutie za "chybné".
Jeden z poslancov pravicovej Švajčiarskej ľudovej strany (SVP), ktorá je najväčšou stranou v parlamente, sa členkám skupiny KlimaSeniorinnen vysmieval a skritizoval ich za to, že podali žalobu, "pretože im je v lete príliš teplo". Odvolával sa na tvrdenie žien, že nedostatočné úsilie vlády v boji proti zmene klímy ich vystavuje riziku úmrtia počas horúčav.
"Je to naozaj hanebné, čo sa práve stalo. Je to urážka a nerešpektovanie našich práv, ktoré potvrdil medzinárodný súd," povedala po hlasovaní 68-ročná Stefanie Branderová. Pred budovou parlamentu sa nachádzala malá skupina protestujúcich s transparentmi s nápismi "zradený", "šokovaný" a "znepokojený".
Zatiaľ čo vládnuca Spolková rada sa môže rozísť s parlamentom, minister životného prostredia, ktorý je jedným z jej členov, zrejme toto rozhodnutie tiež bagatelizoval.
Isabela Keuschniggová, právna výskumníčka z Londýnskej školy ekonómie a politických vied (LSE), uviedla, že ak vláda odmietne implementovať toto rozhodnutie, mohlo by to "vytvoriť znepokojujúci precedens, ktorý by podkopal úlohu právneho dohľadu v demokratickej správe vecí verejných".
Takýto akt by bol v Rade Európy bezprecedentný. Bol by to však aj dôkaz politického odporu voči medzinárodným opatreniam v oblasti klímy, najmä po rozsiahlych úspechoch krajnej pravice vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) so sídlom v Štrasburgu vydal v apríli bezprecedentný rozsudok, v ktorom uviedol, že Bern porušil ľudské práva skupiny starších švajčiarskych žien s názvom KlimaSeniorinnen tým, že sa nezaoberal zmenou klímy.
Dolná komora parlamentu však v stredu nasledovala kroky hornej komory a 111 hlasmi za a 72 proti prijala nezáväzný návrh, ktorý odsudzuje "justičný aktivizmus" ESĽP. Argumentovala tým, že nie je dôvod na ďalšie opatrenia, pretože Švajčiarsko už pre ochranu životného prostredia a boj proti zmene klímy robí dosť.
Zákonodarcovia počas rozpravy odsúdili "zasahovanie" súdu do švajčiarskej demokracie a jeden z nich označil štrasburské rozhodnutie za "chybné".
Jeden z poslancov pravicovej Švajčiarskej ľudovej strany (SVP), ktorá je najväčšou stranou v parlamente, sa členkám skupiny KlimaSeniorinnen vysmieval a skritizoval ich za to, že podali žalobu, "pretože im je v lete príliš teplo". Odvolával sa na tvrdenie žien, že nedostatočné úsilie vlády v boji proti zmene klímy ich vystavuje riziku úmrtia počas horúčav.
"Je to naozaj hanebné, čo sa práve stalo. Je to urážka a nerešpektovanie našich práv, ktoré potvrdil medzinárodný súd," povedala po hlasovaní 68-ročná Stefanie Branderová. Pred budovou parlamentu sa nachádzala malá skupina protestujúcich s transparentmi s nápismi "zradený", "šokovaný" a "znepokojený".
Zatiaľ čo vládnuca Spolková rada sa môže rozísť s parlamentom, minister životného prostredia, ktorý je jedným z jej členov, zrejme toto rozhodnutie tiež bagatelizoval.
Isabela Keuschniggová, právna výskumníčka z Londýnskej školy ekonómie a politických vied (LSE), uviedla, že ak vláda odmietne implementovať toto rozhodnutie, mohlo by to "vytvoriť znepokojujúci precedens, ktorý by podkopal úlohu právneho dohľadu v demokratickej správe vecí verejných".
Takýto akt by bol v Rade Európy bezprecedentný. Bol by to však aj dôkaz politického odporu voči medzinárodným opatreniam v oblasti klímy, najmä po rozsiahlych úspechoch krajnej pravice vo voľbách do Európskeho parlamentu.
