Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dosiaľ je vo Švédsku zakázané len bojovať v radoch teroristických skupín a financovať teroristické organizácie, nie však k nim patriť.
Autor TASR
Štokholm 12. apríla (TASR) - Po útoku nákladným vozidlom v Štokholme chce švédska vláda sprísniť protiteroristickú legislatívu. V zrýchlenom konaní posúdi, ako možno postaviť mimo zákon členstvo v teroristických organizáciách, oznámil dnes švédsky minister spravodlivosti Morgan Johansson.
Zákaz členstva v skupinách označených za teroristické organizácie je kontroverznou otázkou vo Švédsku, kde niektorí experti argumentujú, že by išlo o porušenie práva na slobodu združovania chránenú ústavou.
Dosiaľ je vo Švédsku zakázané len bojovať v radoch teroristických skupín a financovať teroristické organizácie, nie však k nim patriť. Podľa ministra je potrebnú túto medzeru uzavrieť.
"Sloboda združovania nemala nikdy znamenať, že môžete byť aktívni v teroristických organizáciách," zdôraznil Johansson na tlačovej konferencii. Návrh nového zákona by mali predložiť ešte pred koncom funkčného obdobia súčasnej vlády sociálnych demokratov a zelených v budúcom roku. Podľa verejnoprávnej televízie ho podporuje sedem z ôsmich strán v parlamente.
Krvavý útok v centre hlavného mesta, pri ktorom v piatok 7. apríla zahynuli štyria ľudia a ďalších 15 utrpelo zranenia, viedol k výzvam na sprísnenie zákonov, väčšie zdroje pre políciu a rýchlejšie vyhosťovanie osôb, ktorým zamietnu žiadosti a azyl.
K vrazeniu odcudzeným nákladným vozidlom do ľudí na pešej zóne sa priznal 39-ročný Uzbek Rachmat Akilov, ktorého zadržali a umiestnili do vyšetrovacej väzby. Podľa vyšetrovateľov sympatizoval s extrémistickými skupinami, či však bol ich členom, nie je jasné.
Akilov sa pokúsil v roku 2015 dostať do Sýrie, aby sa pridal k skupine Islamský štát (IS), informoval dnes uzbecký bezpečnostný zdroj, ktorého vyjadrenie priniesla agentúra Reuters. Podľa zdroja je tento muž etnickým Tadžikom, ktorý sa počas života vo Švédsku dostal pod vplyv tadžickej bunky IS.
Akilova zadržali na turecko-sýrskej hranici v roku 2015 a vyhostili do Švédska, uviedol zdroj s tým, že vo februári tohto roka ho úrady v Uzbekistane zaradili na zoznam hľadaných osôb podozrivých z náboženského extrémizmu.
Zákaz členstva v skupinách označených za teroristické organizácie je kontroverznou otázkou vo Švédsku, kde niektorí experti argumentujú, že by išlo o porušenie práva na slobodu združovania chránenú ústavou.
Dosiaľ je vo Švédsku zakázané len bojovať v radoch teroristických skupín a financovať teroristické organizácie, nie však k nim patriť. Podľa ministra je potrebnú túto medzeru uzavrieť.
"Sloboda združovania nemala nikdy znamenať, že môžete byť aktívni v teroristických organizáciách," zdôraznil Johansson na tlačovej konferencii. Návrh nového zákona by mali predložiť ešte pred koncom funkčného obdobia súčasnej vlády sociálnych demokratov a zelených v budúcom roku. Podľa verejnoprávnej televízie ho podporuje sedem z ôsmich strán v parlamente.
Krvavý útok v centre hlavného mesta, pri ktorom v piatok 7. apríla zahynuli štyria ľudia a ďalších 15 utrpelo zranenia, viedol k výzvam na sprísnenie zákonov, väčšie zdroje pre políciu a rýchlejšie vyhosťovanie osôb, ktorým zamietnu žiadosti a azyl.
K vrazeniu odcudzeným nákladným vozidlom do ľudí na pešej zóne sa priznal 39-ročný Uzbek Rachmat Akilov, ktorého zadržali a umiestnili do vyšetrovacej väzby. Podľa vyšetrovateľov sympatizoval s extrémistickými skupinami, či však bol ich členom, nie je jasné.
Akilov sa pokúsil v roku 2015 dostať do Sýrie, aby sa pridal k skupine Islamský štát (IS), informoval dnes uzbecký bezpečnostný zdroj, ktorého vyjadrenie priniesla agentúra Reuters. Podľa zdroja je tento muž etnickým Tadžikom, ktorý sa počas života vo Švédsku dostal pod vplyv tadžickej bunky IS.
Akilova zadržali na turecko-sýrskej hranici v roku 2015 a vyhostili do Švédska, uviedol zdroj s tým, že vo februári tohto roka ho úrady v Uzbekistane zaradili na zoznam hľadaných osôb podozrivých z náboženského extrémizmu.
