NATO v júli informovalo, že vo Fínsku, ktoré má s Ruskom 1340-kilometrovú hranicu, by mali byť v budúcnosti umiestnené predsunuté pozemné sily (FLF) Aliancie.
Autor TASR
Štokholm 17. september (TASR) - Švédsko je ochotné v budúcnosti riadiť pozemné sily NATO v susednom Fínsku, ktoré hraničí s Ruskom. Oznámili to v pondelok na spoločnej tlačovej konferencii ministri obrany týchto severských krajín, ktoré sú najnovšími členmi Severoatlantickej aliancie. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.
NATO v júli informovalo, že vo Fínsku, ktoré má s Ruskom 1340-kilometrovú hranicu, by mali byť v budúcnosti umiestnené predsunuté pozemné sily (FLF) Aliancie.
Fínsky minister obrany Antti Häkkänen v pondelok povedal, že takýto druh vojenskej prítomnosti si vyžaduje dohodu medzi krajinami. "Švédska vláda má ambíciu prevziať úlohu rámcovej krajiny pre (riadenie) predsunutých pozemných síl vo Fínsku," uviedol jeho švédsky náprotivok Pal Jonson. Obaja ministri informovali, že Fínsko požiadalo Švédsko o vedenie zmienených síl.
Jonson ďalej zdôraznil, že tento proces je ešte stále v "počiatočnom štádiu" a podrobnosti sa ešte doladia s ostatnými členskými krajinami NATO, čo potvrdil aj Häkkänen. Podľa švédskeho ministra sa v tejto veci uskutočnia aj konzultácie so švédskym parlamentom. Häkkänen dodal, že o počte vojakov ani ich presnom umiestnení sa zatiaľ nerozhodlo.
Samotné NATO uvádza, že v súčasnosti má vo východnej Európe nasadených osem takýchto predsunutých síl, respektíve mnohonárodných bojových skupín, a to v Bulharsku, Estónsku, Maďarsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku.
Obe severské krajiny, ktoré dlhé roky uplatňovali politiku nezúčastnenosti, požiadali o vstup v NATO po tom, ako Rusko vo februári 2022 napadlo susednú Ukrajinu. Fínsko sa následne stalo členom Aliancie vlani a Švédsko v tomto roku.
NATO v júli informovalo, že vo Fínsku, ktoré má s Ruskom 1340-kilometrovú hranicu, by mali byť v budúcnosti umiestnené predsunuté pozemné sily (FLF) Aliancie.
Fínsky minister obrany Antti Häkkänen v pondelok povedal, že takýto druh vojenskej prítomnosti si vyžaduje dohodu medzi krajinami. "Švédska vláda má ambíciu prevziať úlohu rámcovej krajiny pre (riadenie) predsunutých pozemných síl vo Fínsku," uviedol jeho švédsky náprotivok Pal Jonson. Obaja ministri informovali, že Fínsko požiadalo Švédsko o vedenie zmienených síl.
Jonson ďalej zdôraznil, že tento proces je ešte stále v "počiatočnom štádiu" a podrobnosti sa ešte doladia s ostatnými členskými krajinami NATO, čo potvrdil aj Häkkänen. Podľa švédskeho ministra sa v tejto veci uskutočnia aj konzultácie so švédskym parlamentom. Häkkänen dodal, že o počte vojakov ani ich presnom umiestnení sa zatiaľ nerozhodlo.
Samotné NATO uvádza, že v súčasnosti má vo východnej Európe nasadených osem takýchto predsunutých síl, respektíve mnohonárodných bojových skupín, a to v Bulharsku, Estónsku, Maďarsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku.
Obe severské krajiny, ktoré dlhé roky uplatňovali politiku nezúčastnenosti, požiadali o vstup v NATO po tom, ako Rusko vo februári 2022 napadlo susednú Ukrajinu. Fínsko sa následne stalo členom Aliancie vlani a Švédsko v tomto roku.