Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Estónska premiérka Kaja Kallasová uviedla, že z členstva Švédska a Fínska v NATO by profitovala aj širšia oblasť Pobaltia.
Autor TASR
Tallinn 7. februára (TASR) - Švédsky premiér Ulf Kristersson v utorok vyhlásil, že je pripravený obnoviť pozastavené rokovania o vstupe Švédska do Severoatlantickej aliancie v prípade, že sa tak rozhodne aj Turecko.
Ankara totiž v januári rozhovory so Štokholmom pozastavila z dôvodu narastajúceho napätia po tom, čo krajne pravicový politik v rámci protestu v tejto škandinávskej krajine spálil výtlačok Koránu. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
"Prvá vec, ktorú musíme urobiť, je upokojiť situáciu. Je ťažké viesť prospešné rozhovory, keď veci okolo vás doslova horia," povedal Kristersson na tlačovej konferencii počas návštevy hlavného mesta Estónska Tallinn.
Konštatoval, že predpoklady na opätovné začatie rozhovorov sú síce dobré, ale vzhľadom na voľby, ktoré sa budú v Turecku konať v máji, je pochopiteľné, že Ankara sa sústreďuje na domácu politiku. "Ihneď, ako budú pripravení (na rokovania), my sme samozrejme pripravení," zdôraznil.
Estónska premiérka Kaja Kallasová uviedla, že z členstva Švédska a Fínska v NATO by profitovala aj širšia oblasť Pobaltia.
Švédsko, ako aj Fínsko v máji oficiálne požiadali o vstup do NATO pre obavy spojené s ruskou inváziou na Ukrajinu. Po desaťročiach sa tak odchýlili od politiky vojenskej neutrality. Ich vstup do NATO doposiaľ ratifikovalo 28 z 30 členských štátov. Stále tak neurobili Maďarsko a Turecko.
Minulý týždeň Turecko naznačilo, že k žiadosti Fínska o vstup do NATO pristupuje pozitívne, avšak nepodporuje vstup Švédska. Fínsky prezident Sauli Niinisto v utorok povedal, že verí tomu, že obe krajiny sa čoskoro stanú členmi Aliancie. "Cieľom je, aby boli Fínsko aj Švédsko prijaté čo najskôr," povedal na spoločnej tlačovej konferencii v Helsinkách s kanadským generálnym guvernérom.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan Švédsku vyčíta, že poskytuje útočisko členom Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara aj jej západní spojenci považujú za teroristickú organizáciu. Erdogan kritizuje Švédsko za to, že odmieta vydať desiatky osôb, ktoré Ankara spája s PKK a s pokusom o vojenský prevrat v krajine z roku 2016.
Ankara totiž v januári rozhovory so Štokholmom pozastavila z dôvodu narastajúceho napätia po tom, čo krajne pravicový politik v rámci protestu v tejto škandinávskej krajine spálil výtlačok Koránu. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
"Prvá vec, ktorú musíme urobiť, je upokojiť situáciu. Je ťažké viesť prospešné rozhovory, keď veci okolo vás doslova horia," povedal Kristersson na tlačovej konferencii počas návštevy hlavného mesta Estónska Tallinn.
Konštatoval, že predpoklady na opätovné začatie rozhovorov sú síce dobré, ale vzhľadom na voľby, ktoré sa budú v Turecku konať v máji, je pochopiteľné, že Ankara sa sústreďuje na domácu politiku. "Ihneď, ako budú pripravení (na rokovania), my sme samozrejme pripravení," zdôraznil.
Estónska premiérka Kaja Kallasová uviedla, že z členstva Švédska a Fínska v NATO by profitovala aj širšia oblasť Pobaltia.
Švédsko, ako aj Fínsko v máji oficiálne požiadali o vstup do NATO pre obavy spojené s ruskou inváziou na Ukrajinu. Po desaťročiach sa tak odchýlili od politiky vojenskej neutrality. Ich vstup do NATO doposiaľ ratifikovalo 28 z 30 členských štátov. Stále tak neurobili Maďarsko a Turecko.
Minulý týždeň Turecko naznačilo, že k žiadosti Fínska o vstup do NATO pristupuje pozitívne, avšak nepodporuje vstup Švédska. Fínsky prezident Sauli Niinisto v utorok povedal, že verí tomu, že obe krajiny sa čoskoro stanú členmi Aliancie. "Cieľom je, aby boli Fínsko aj Švédsko prijaté čo najskôr," povedal na spoločnej tlačovej konferencii v Helsinkách s kanadským generálnym guvernérom.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan Švédsku vyčíta, že poskytuje útočisko členom Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara aj jej západní spojenci považujú za teroristickú organizáciu. Erdogan kritizuje Švédsko za to, že odmieta vydať desiatky osôb, ktoré Ankara spája s PKK a s pokusom o vojenský prevrat v krajine z roku 2016.
