Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hoci sú mnohé navrhované zmeny v súlade s dočasnými opatreniami, v porovnaní s predchádzajúcou legislatívou predstavujú omnoho reštriktívnejší prístup, komentuje AFP.
Autor TASR
Štokholm 8. apríla (TASR) - Švédska vláda vo štvrtok predstavila návrh zákona, ktorý by sprísnil pravidlá pre imigrantov. Urobila tak po piatich rokoch dočasných opatrení, ktoré boli prijaté v dôsledku migračnej krízy z roku 2015. Nový zákon by osobám, ktoré v súčasnosti dostávajú azyl, udeľoval len "dočasné povolenie na pobyt", informovala agentúra AFP.
"Posúvame sa k povoleniam na dočasný pobyt ako k hlavnému pravidlu," povedal na tlačovej konferencii minister spravodlivosti Morgan Johansson. Takéto nástroje boli v praxi bežnou normou od roku 2016, keď Švédsko prijalo príslušný zákon v odozve na migračnú krízu.
Krajina vtedy prijala vyše 160.000 žiadateľov o azyl, čo bolo v prepočte na obyvateľov najviac spomedzi členských krajín EÚ. Dočasné pravidlá mali platiť len tri roky, no v roku 2019 boli predĺžené a vypršať majú tento rok v lete. Politické strany sa totiž nedokázali dohodnúť na dlhodobom riešení.
Z nového návrhu zákona vyplýva, že ľudia so statusom utečenca dostanú trojročné povolenie na dočasný pobyt a tým, ktorí tieto kritériá nespĺňajú, no tiež potrebujú ochranu, zaistí švédska vláda 13-mesačný pobyt. Oba je možné predĺžiť v prípade, že daná osoba je naďalej v ohrození.
O trvalé povolenie na pobyt budú môcť uchádzači požiadať po troch rokoch. Splniť však musia viaceré podmienky vrátane ovládania švédčiny, nadobudnutia poznatkov o tamojšej spoločnosti či schopnosti postarať sa o seba. Úrady budú tiež kontrolovať, či majú kriminálny záznam. "Tieto základné pravidlá sa zhodujú s väčšinou iných krajín EÚ," povedal Johansson.
Hoci sú mnohé navrhované zmeny v súlade s dočasnými opatreniami, v porovnaní s predchádzajúcou legislatívou predstavujú omnoho reštriktívnejší prístup, komentuje AFP. Ak nový zákon schváli parlament, do platnosti vstúpi v júli.
Johansson priblížil, že pred prijatím dočasného zákona putovalo do Švédska 12 percent žiadateľov o azyl, ktorí prišli do krajín EÚ. Tento počet sa odvtedy znížil na tri percentá.
Bohatá škandinávska krajina bola známa svojou štedrou imigračnou politikou - v rokoch 2010-2019 udelila azyl či vyhovela požiadavkám na spájanie rodín v prípade viac ako 400.000 ľudí, ako vyplýva z údajov tamojšieho úradu pre migráciu. Mnohí ľudia sa však nedokázali integrovať a v krajine evidujú omnoho vyššiu nezamestnanosť práve medzi ľuďmi, ktorí sa narodili v zahraničí.
"Posúvame sa k povoleniam na dočasný pobyt ako k hlavnému pravidlu," povedal na tlačovej konferencii minister spravodlivosti Morgan Johansson. Takéto nástroje boli v praxi bežnou normou od roku 2016, keď Švédsko prijalo príslušný zákon v odozve na migračnú krízu.
Krajina vtedy prijala vyše 160.000 žiadateľov o azyl, čo bolo v prepočte na obyvateľov najviac spomedzi členských krajín EÚ. Dočasné pravidlá mali platiť len tri roky, no v roku 2019 boli predĺžené a vypršať majú tento rok v lete. Politické strany sa totiž nedokázali dohodnúť na dlhodobom riešení.
Z nového návrhu zákona vyplýva, že ľudia so statusom utečenca dostanú trojročné povolenie na dočasný pobyt a tým, ktorí tieto kritériá nespĺňajú, no tiež potrebujú ochranu, zaistí švédska vláda 13-mesačný pobyt. Oba je možné predĺžiť v prípade, že daná osoba je naďalej v ohrození.
O trvalé povolenie na pobyt budú môcť uchádzači požiadať po troch rokoch. Splniť však musia viaceré podmienky vrátane ovládania švédčiny, nadobudnutia poznatkov o tamojšej spoločnosti či schopnosti postarať sa o seba. Úrady budú tiež kontrolovať, či majú kriminálny záznam. "Tieto základné pravidlá sa zhodujú s väčšinou iných krajín EÚ," povedal Johansson.
Hoci sú mnohé navrhované zmeny v súlade s dočasnými opatreniami, v porovnaní s predchádzajúcou legislatívou predstavujú omnoho reštriktívnejší prístup, komentuje AFP. Ak nový zákon schváli parlament, do platnosti vstúpi v júli.
Johansson priblížil, že pred prijatím dočasného zákona putovalo do Švédska 12 percent žiadateľov o azyl, ktorí prišli do krajín EÚ. Tento počet sa odvtedy znížil na tri percentá.
Bohatá škandinávska krajina bola známa svojou štedrou imigračnou politikou - v rokoch 2010-2019 udelila azyl či vyhovela požiadavkám na spájanie rodín v prípade viac ako 400.000 ľudí, ako vyplýva z údajov tamojšieho úradu pre migráciu. Mnohí ľudia sa však nedokázali integrovať a v krajine evidujú omnoho vyššiu nezamestnanosť práve medzi ľuďmi, ktorí sa narodili v zahraničí.
