Štokholm 28. júna (TASR) - Švédsky premiér Stefan Löfven v pondelok odstúpil zo svojej funkcie. Stalo sa tak týždeň po tom, ako poslanci parlamentu vyslovili nedôveru jeho menšinovej vláde, čím spôsobili jej pád. Informovala o tom agentúra AP.
Löfvenova administratíva zostane dočasne vo svojom úrade až do vytvorenia novej vlády. Predseda parlamentu Andreas Norlén teraz začne rokovania s jednotlivými politickými stranami so zámerom nájsť nového predsedu vlády, píše AP.
Löfven mal po vyslovení nedôvery vláde dve možnosti - vypísať predčasné voľby alebo odstúpiť, pripomína agentúra AFP. Berúc na vedomie zložitú situáciu, ktorú priniesla koronavírusová pandémia, spolu so skutočnosťou, že do ďalších všeobecných volieb zostáva rok, Löfven na tlačovej konferencii uviedol, že predčasné voľby "nie sú pre Švédsko najlepšou alternatívou".
"Požiadal som predsedu parlamentu, aby ma uvoľnil z funkcie ministerského predsedu," povedal Löfven novinárom.
Löfven (63) je prvým švédskym premiérom, ktorý odstupuje po vyslovení nedôvery vláde. To iniciovali krajne pravicoví Švédski demokrati (SD) po tom, ako Ľavicová strana (V) oznámila, že pripravuje svoje vlastné opatrenie na protest proti plánu na uľahčenie kontroly prenájmov. Švédsky premiér Stefan Löfven oznamuje počas tlačovej konferencie, že odstupuje zo svojej funkcie v Štokholme v pondelok 28. júna 2021.Foto: TASR/AP
Hlasovanie o vyslovení nedôvery podporila aj konzervatívna Umiernená strana (M) a Kresťanskí demokrati. Nedôveru vyslovilo premiérovi 181 poslancov v 349-člennom parlamente.
Pri oznámení svojej rezignácie Löfven tento krok skritizoval. "Odvolali vládu bez toho, aby za ňu zabezpečili alternatívu," vyhlásil.
Už vopred bolo zrejmé, že Löfvenova vláda - tvorená jeho stranou Sociálnych demokratov a Zelených - hlasovanie o dôvere pravdepodobne neprežije.
Na vyslovení nedôvery sa totiž zhodla skupina štyroch opozičných strán - Švédskych demokratov, Ľavicovej strany, Umiernenej strany a Kresťanských demokratov. Na vyslovenie nedôvery im stačilo najmenej 175 hlasov.
Löfvenova menšinová vláda prevzala moc v krajine v roku 2019 po mesiacoch politického patu, spôsobeného nejednoznačným výsledkom volieb z roku 2018.
