Pettersson zomrel v roku 2004 po tom, čo sa údajne spadol a utrpel krvácanie do mozgu.
Autor TASR
,aktualizované Štokholm 10. júna (TASR) - Švédska prokuratúra na stredajšej tlačovej konferencii uviedla, že z dosiaľ neobjasnenej vraždy premiéra Olofa Palmeho, ku ktorej došlo v roku 1986, je podozrivý muž menom Stig Engström, ktorý je však už po smrti. Informovala o tom agentúra AFP.
Prokurátor Krister Petersson povedal, že prípad spred 34 rokov bude uzavretý, keďže hlavný podozrivý zomrel v roku 2000. "Keďže je mŕtvy, nemôžem ho obviniť a preto sme sa rozhodli vyšetrovanie uzavrieť," konštatoval Petersson.
Jedného z najvýznamnejších predstaviteľov švédskej sociálnej demokracie a vtedajšieho švédskeho premiéra Olofa Palmeho zavraždili pred vyše 34 rokmi, 28. februára 1986.
Palmeho zabil v neskorých večerných hodinách v centre Štokholmu strelou do chrbta z bezprostrednej blízkosti neznámy muž. Vtedajší premiér sa so svojou manželkou Lisbet vracal domov z kina pešo a bez osobnej ochranky. Vrah z miesta činu ušiel.
Ako podozrivého zo spáchania tohto činu zatkli a v roku 1989 súd prvej inštancie aj odsúdil Christera Petterssona. Rozsudok však pri revízii procesu zrušili a Petterssona oslobodili pre nedostatok dôkazov.
K spoluúčasti na premiérovej vražde sa tesne pred svojou smrťou v roku 1993 priznal Lars Tingström, známa postava švédskeho podsvetia. Vo svojej výpovedi naviedol pátranie po vražednej zbrani na jazero Klara. Polícia však uviedla, že ani typ, ani kaliber objavenej zbrane nie je totožný s parametrami hľadaného revolvera, ktorým zastrelili Palmeho.
Najvyšší švédsky súd v máji 1998 zamietol návrh prokurátora na nový proces s Petterssonom, pretože nové dôkazy nepovažoval za dostačujúce. Toto rozhodnutie súdu však ostro kritizovala Palmeho manželka Lisbet, ktorá bola svedkom zločinu a tvrdila, že Petterssona ako vraha s istotou identifikovala.
Alkoholik a narkoman Pettersson sa 29. októbra 2001 k zločinu priznal. Právnici však jeho list, ktorý zverejnila švédska tlač, nepovažovali za právne relevantný dôkaz. Stále chýbala vražedná zbraň alebo iné priame dôkazy potrebné na obnovenie vyšetrovania. Pettersson zomrel v roku 2004 na krvácanie do mozgu, ktoré mal utrpieť pri páde.
Vyšetrovanie neobjasnenej vraždy Olofa Palmeho sa opäť otvorilo v novembri 2016. Prípadom sa začal zaoberať hlavný švédsky prokurátor Krister Petersson, ktorý už vyšetroval vraždu ministerky Anny Lindhovej z roku 2003 či prípad Johna Ausoniusa, ktorý v 90. rokoch zabil 11 ľudí, prevažne migrantov.
Olof Palme sa narodil 30. januára 1927 v Štokholme. Premiérom bol 11 rokov: v rokoch 1969 - 1976 a 1982 - 1986. Patril k najznámejším európskym sociálnym demokratom a bol známy napríklad aj svojím ostrým nesúhlasom s vojnou vo Vietname.
Jeho priaznivci i oponenti sa zhodujú, že vďaka nemu získalo Švédsko väčšiu váhu v medzinárodných záležitostiach. Počas studenej vojny argumentoval právom malých krajín na vlastnú politiku a známy bol podporou Organizácie Spojených národov i medzinárodnej pomoci krajinám tretieho sveta.
Pamätný fond Olofa Palmeho pre medzinárodné porozumenie a spoločnú bezpečnosť od roku 1987 každoročne udeľuje Palmeho cenu dotovanú sumou 75.000 dolárov rôznym osobnostiam či inštitúciám z celého sveta. Cenu napríklad dostali Václav Havel (1989), organizácia Amnesty International (1991), mjanmarská politička Aun Schan Su Ťij (2005), konžský gynekológ Denis Mukwege (2008) alebo Američan Daniel Ellsberg, ktorý v roku 1971 zverejnil tajné dokumenty o praktikách americkej armády vo Vietname. Tohtoročným laureátom Ceny Olofa Palmeho sa stal britský spisovateľ špionážnych románov John le Carré.
Prokurátor Krister Petersson povedal, že prípad spred 34 rokov bude uzavretý, keďže hlavný podozrivý zomrel v roku 2000. "Keďže je mŕtvy, nemôžem ho obviniť a preto sme sa rozhodli vyšetrovanie uzavrieť," konštatoval Petersson.
Jedného z najvýznamnejších predstaviteľov švédskej sociálnej demokracie a vtedajšieho švédskeho premiéra Olofa Palmeho zavraždili pred vyše 34 rokmi, 28. februára 1986.
Palmeho zabil v neskorých večerných hodinách v centre Štokholmu strelou do chrbta z bezprostrednej blízkosti neznámy muž. Vtedajší premiér sa so svojou manželkou Lisbet vracal domov z kina pešo a bez osobnej ochranky. Vrah z miesta činu ušiel.
Ako podozrivého zo spáchania tohto činu zatkli a v roku 1989 súd prvej inštancie aj odsúdil Christera Petterssona. Rozsudok však pri revízii procesu zrušili a Petterssona oslobodili pre nedostatok dôkazov.
K spoluúčasti na premiérovej vražde sa tesne pred svojou smrťou v roku 1993 priznal Lars Tingström, známa postava švédskeho podsvetia. Vo svojej výpovedi naviedol pátranie po vražednej zbrani na jazero Klara. Polícia však uviedla, že ani typ, ani kaliber objavenej zbrane nie je totožný s parametrami hľadaného revolvera, ktorým zastrelili Palmeho.
Najvyšší švédsky súd v máji 1998 zamietol návrh prokurátora na nový proces s Petterssonom, pretože nové dôkazy nepovažoval za dostačujúce. Toto rozhodnutie súdu však ostro kritizovala Palmeho manželka Lisbet, ktorá bola svedkom zločinu a tvrdila, že Petterssona ako vraha s istotou identifikovala.
Alkoholik a narkoman Pettersson sa 29. októbra 2001 k zločinu priznal. Právnici však jeho list, ktorý zverejnila švédska tlač, nepovažovali za právne relevantný dôkaz. Stále chýbala vražedná zbraň alebo iné priame dôkazy potrebné na obnovenie vyšetrovania. Pettersson zomrel v roku 2004 na krvácanie do mozgu, ktoré mal utrpieť pri páde.
Vyšetrovanie neobjasnenej vraždy Olofa Palmeho sa opäť otvorilo v novembri 2016. Prípadom sa začal zaoberať hlavný švédsky prokurátor Krister Petersson, ktorý už vyšetroval vraždu ministerky Anny Lindhovej z roku 2003 či prípad Johna Ausoniusa, ktorý v 90. rokoch zabil 11 ľudí, prevažne migrantov.
Olof Palme sa narodil 30. januára 1927 v Štokholme. Premiérom bol 11 rokov: v rokoch 1969 - 1976 a 1982 - 1986. Patril k najznámejším európskym sociálnym demokratom a bol známy napríklad aj svojím ostrým nesúhlasom s vojnou vo Vietname.
Jeho priaznivci i oponenti sa zhodujú, že vďaka nemu získalo Švédsko väčšiu váhu v medzinárodných záležitostiach. Počas studenej vojny argumentoval právom malých krajín na vlastnú politiku a známy bol podporou Organizácie Spojených národov i medzinárodnej pomoci krajinám tretieho sveta.
Pamätný fond Olofa Palmeho pre medzinárodné porozumenie a spoločnú bezpečnosť od roku 1987 každoročne udeľuje Palmeho cenu dotovanú sumou 75.000 dolárov rôznym osobnostiam či inštitúciám z celého sveta. Cenu napríklad dostali Václav Havel (1989), organizácia Amnesty International (1991), mjanmarská politička Aun Schan Su Ťij (2005), konžský gynekológ Denis Mukwege (2008) alebo Američan Daniel Ellsberg, ktorý v roku 1971 zverejnil tajné dokumenty o praktikách americkej armády vo Vietname. Tohtoročným laureátom Ceny Olofa Palmeho sa stal britský spisovateľ špionážnych románov John le Carré.