Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kristersson novinárom pripomenul, že pokračujú práce na základe memoranda medzi Švédskom, Fínskom a Tureckom, stretávajú sa rôzne pracovné skupiny a švédska vláda plní to, čo sľúbila.
Autor TASR
Štokholm 11. januára (TASR) - Švédsko začalo so Spojenými štátmi rokovania o novej obrannej dohode (DCA), keďže proces ratifikácie jeho prihlášky do Severoatlantickej aliancie sa naťahuje a Turecko stále blokuje jeho členstvo v NATO. Informuje o tom v stredu spravodajca TASR.
Švédske ministerstvo obrany vo vyhlásení pre médiá uviedlo, že Štokholm a Washington rokujú o dohode o "ešte užšej spolupráci so Spojenými štátmi", a to tak bilaterálne, ako aj v rámci NATO.
Švédsky minister obrany Pal Jonson pre tlačovú agentúru AFP spresnil, že o tom, čo presne bude zahŕňať DCA, sa ešte rokuje, dohoda však uľahčí americkým jednotkám pôsobenie vo Švédsku.
"Mohlo by to zahŕňať skladovanie vojenských zásob, investície do infraštruktúry, ktoré umožnia podporu a právne postavenie amerických jednotiek vo Švédsku," povedal Jonson. Rokovania sa podľa neho už začali, aj preto, že Švédsko je na dobrej ceste stať sa spojencom USA prostredníctvom členstva v NATO.
Švédsko a Fínsko minulý rok, po vypuknutí ruskej agresie voči Ukrajine, požiadali o vstup do Severoatlantickej aliancie.
Švédsky premiér Ulf Kristersson vo štvrtok počas stretnutia s delegáciou európskych novinárov v Štokholme poďakoval 28 členským krajinám 30-člennej Aliancie, ktoré už ratifikovali vstup Švédska do NATO. Čaká sa ešte na Maďarsko a najmä Turecko, ktoré odmieta ratifikovať prihlášky Švédska a Fínska. Turecká strana tvrdí, že obe krajiny poskytujú útočisko zakázaným kurdským skupinám, ktoré považuje za "teroristické". Väčšina výhrad Turecka sa týka práve Švédska pre jeho pevnejšie väzby s kurdskou diaspórou.
Kristersson novinárom pripomenul, že pokračujú práce na základe memoranda medzi Švédskom, Fínskom a Tureckom, stretávajú sa rôzne pracovné skupiny a švédska vláda plní to, čo sľúbila. Mení napríklad legislatívu v oblasti boja proti terorizmu, nemôže však prijať požiadavky Ankary na vydanie ľudí, ktorých Turecko obviňuje z terorizmu alebo z účasti na pokuse o zvrhnutie prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana v roku 2016.
Premiér v tejto súvislosti spresnil, že švédska legislatíva rešpektuje princípy medzinárodného práva a jednoducho nemôže urobiť to, čo žiada turecká strana. Zároveň vyjadril nádej, že Turecko, ktoré podľa neho treba chápať aj tak, že je ovplyvnené domácim predvolebným procesom, nakoniec členstvo Švédska v NATO ratifikuje.
Švédske ministerstvo obrany vo vyhlásení pre médiá uviedlo, že Štokholm a Washington rokujú o dohode o "ešte užšej spolupráci so Spojenými štátmi", a to tak bilaterálne, ako aj v rámci NATO.
Švédsky minister obrany Pal Jonson pre tlačovú agentúru AFP spresnil, že o tom, čo presne bude zahŕňať DCA, sa ešte rokuje, dohoda však uľahčí americkým jednotkám pôsobenie vo Švédsku.
"Mohlo by to zahŕňať skladovanie vojenských zásob, investície do infraštruktúry, ktoré umožnia podporu a právne postavenie amerických jednotiek vo Švédsku," povedal Jonson. Rokovania sa podľa neho už začali, aj preto, že Švédsko je na dobrej ceste stať sa spojencom USA prostredníctvom členstva v NATO.
Švédsko a Fínsko minulý rok, po vypuknutí ruskej agresie voči Ukrajine, požiadali o vstup do Severoatlantickej aliancie.
Švédsky premiér Ulf Kristersson vo štvrtok počas stretnutia s delegáciou európskych novinárov v Štokholme poďakoval 28 členským krajinám 30-člennej Aliancie, ktoré už ratifikovali vstup Švédska do NATO. Čaká sa ešte na Maďarsko a najmä Turecko, ktoré odmieta ratifikovať prihlášky Švédska a Fínska. Turecká strana tvrdí, že obe krajiny poskytujú útočisko zakázaným kurdským skupinám, ktoré považuje za "teroristické". Väčšina výhrad Turecka sa týka práve Švédska pre jeho pevnejšie väzby s kurdskou diaspórou.
Kristersson novinárom pripomenul, že pokračujú práce na základe memoranda medzi Švédskom, Fínskom a Tureckom, stretávajú sa rôzne pracovné skupiny a švédska vláda plní to, čo sľúbila. Mení napríklad legislatívu v oblasti boja proti terorizmu, nemôže však prijať požiadavky Ankary na vydanie ľudí, ktorých Turecko obviňuje z terorizmu alebo z účasti na pokuse o zvrhnutie prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana v roku 2016.
Premiér v tejto súvislosti spresnil, že švédska legislatíva rešpektuje princípy medzinárodného práva a jednoducho nemôže urobiť to, čo žiada turecká strana. Zároveň vyjadril nádej, že Turecko, ktoré podľa neho treba chápať aj tak, že je ovplyvnené domácim predvolebným procesom, nakoniec členstvo Švédska v NATO ratifikuje.
