Maďarský parlament bude hlasovať o vstupe Fínska do Severoatlantickej aliancie 27. marca. O žiadosti Švédska má Budapešť rozhodovať "neskôr".
Autor TASR
Štokholm 23. marca (TASR) — Švédsky premiér Ulf Kristersson chce od Budapešti žiadať vysvetlenie, prečo maďarský parlament odkladá ratifikáciu vstupu Švédska do aliancie NATO, zatiaľ čo o žiadosti Fínska bude hlasovať 27. marca. Uviedla to vo štvrtok agentúra AFP.
"Budem sa pýtať, prečo teraz oddeľujú Švédsko od Fínska. Takéto signály sme doteraz nedostali, takže to dnes určite predostriem (maďarskému premiérovi Viktorovi) Orbánovi," povedal Kristersson pre verejnoprávny rozhlas Sveriges Radio.
Orbán aj Kristersson sa vo štvrtok zúčastňujú na summite EÚ v Bruseli.
Švédsko aj Fínsko sa desaťročia držali mimo NATO, s armádami jej členských štátov aliancie však dlhodobo spolupracovali.
Vo Fínsku sa o vstupe do NATO začalo intenzívne diskutovať po tom, ako Rusko vlani 24. februára napadlo Ukrajinu. Táto krajina sa pre vstup do NATO definitívne rozhodla v polovici mája minulého roku. Krátko na to sa rovnaký proces začal aj vo Švédsku.
Žiadosti oboch škandinávskych štátov o členstvo boli prijaté vlani na júnovom summite NATO. Prístupové protokoly oboch krajín musí ratifikovať všetkých 30 parlamentov členských krajín aliancie. Doteraz tak neurobili len Turecko a Maďarsko.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan minulý piatok požiadal parlament, aby začal proces ratifikácie žiadosti Fínska o vstup do NATO. Ankara však má aj naďalej výhrady voči členstvu Švédska.
Maďarský parlament bude hlasovať o vstupe Fínska do Severoatlantickej aliancie 27. marca. O žiadosti Švédska má Budapešť rozhodovať "neskôr".
Šéf úradu maďarskej vlády Gergely Gulyás vo štvrtok podľa agentúry AFP pred novinármi uviedol, že je šanca, že prístupový protokol Švédska bude ratifikovaná počas prebiehajúcej parlamentnej schôdze, ktorá potrvá do 15. júna.
"Budem sa pýtať, prečo teraz oddeľujú Švédsko od Fínska. Takéto signály sme doteraz nedostali, takže to dnes určite predostriem (maďarskému premiérovi Viktorovi) Orbánovi," povedal Kristersson pre verejnoprávny rozhlas Sveriges Radio.
Orbán aj Kristersson sa vo štvrtok zúčastňujú na summite EÚ v Bruseli.
Švédsko aj Fínsko sa desaťročia držali mimo NATO, s armádami jej členských štátov aliancie však dlhodobo spolupracovali.
Vo Fínsku sa o vstupe do NATO začalo intenzívne diskutovať po tom, ako Rusko vlani 24. februára napadlo Ukrajinu. Táto krajina sa pre vstup do NATO definitívne rozhodla v polovici mája minulého roku. Krátko na to sa rovnaký proces začal aj vo Švédsku.
Žiadosti oboch škandinávskych štátov o členstvo boli prijaté vlani na júnovom summite NATO. Prístupové protokoly oboch krajín musí ratifikovať všetkých 30 parlamentov členských krajín aliancie. Doteraz tak neurobili len Turecko a Maďarsko.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan minulý piatok požiadal parlament, aby začal proces ratifikácie žiadosti Fínska o vstup do NATO. Ankara však má aj naďalej výhrady voči členstvu Švédska.
Maďarský parlament bude hlasovať o vstupe Fínska do Severoatlantickej aliancie 27. marca. O žiadosti Švédska má Budapešť rozhodovať "neskôr".
Šéf úradu maďarskej vlády Gergely Gulyás vo štvrtok podľa agentúry AFP pred novinármi uviedol, že je šanca, že prístupový protokol Švédska bude ratifikovaná počas prebiehajúcej parlamentnej schôdze, ktorá potrvá do 15. júna.