Súdny proces sa týkal masových popráv najmenej 5000 väzňov na viacerých miestach v Iráne, ktoré údajne nariadil vtedajší najvyšší náboženský vodca ajatolláh Chomejní.
Autor TASR
Štolholm 19. decembra (TASR) - Odvolací súd vo Švédsku v utorok potvrdil doživotie pre bývalého iránskeho väzenského úradníka Hamída Núrího (62) za úlohu, ktorú zohral pri popravách politických väzňov v Iráne v roku 1988. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Verdikt by podľa AFP mohol mať dôsledky na osud švédskych väzňov v Iráne vrátane Johana Floderusa pracujúceho pre diplomatickú službu EÚ, ktorý je zadržiavaný už viac ako 600 dní.
Núrí bol v júli 2022 odsúdený na doživotie "za vážne porušenie medzinárodného humanitárneho práva a vraždu." Vyšetrovanie podľa vyhlásenia súdu ukázalo, že "obvinený sa spolu s ďalšími podieľal na vykonávaní trestných činov... a odprevádzal väzňov pred komisiu a odtiaľ na popravisko".
Núrího zadržali na letisku v Štokholme v novembri 2019. Súdne konanie vyvolalo napätie medzi Švédskom a Iránom.
Súdny proces sa týkal masových popráv najmenej 5000 väzňov na viacerých miestach v Iráne, ktoré údajne nariadil vtedajší najvyšší náboženský vodca ajatolláh Chomejní. Popravy boli podľa AFP odvetou za útoky, ktoré vykonávala exilová opozičná skupina Ľudoví mudžahedíni (MEK) na konci iránsko-irackej vojny v rokoch 1980-88.
Núrího obhajcovia požadovali klientovo oslobodenie spod obžaloby alebo zníženie trestu.
Verdikt by podľa AFP mohol mať dôsledky na osud švédskych väzňov v Iráne vrátane Johana Floderusa pracujúceho pre diplomatickú službu EÚ, ktorý je zadržiavaný už viac ako 600 dní.
Núrí bol v júli 2022 odsúdený na doživotie "za vážne porušenie medzinárodného humanitárneho práva a vraždu." Vyšetrovanie podľa vyhlásenia súdu ukázalo, že "obvinený sa spolu s ďalšími podieľal na vykonávaní trestných činov... a odprevádzal väzňov pred komisiu a odtiaľ na popravisko".
Núrího zadržali na letisku v Štokholme v novembri 2019. Súdne konanie vyvolalo napätie medzi Švédskom a Iránom.
Súdny proces sa týkal masových popráv najmenej 5000 väzňov na viacerých miestach v Iráne, ktoré údajne nariadil vtedajší najvyšší náboženský vodca ajatolláh Chomejní. Popravy boli podľa AFP odvetou za útoky, ktoré vykonávala exilová opozičná skupina Ľudoví mudžahedíni (MEK) na konci iránsko-irackej vojny v rokoch 1980-88.
Núrího obhajcovia požadovali klientovo oslobodenie spod obžaloby alebo zníženie trestu.