Bratislava/svet 26. januára (TASR) – Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval ľudí na celom svete, aby odolávali "nenávisti a predsudkom". Urobil tak na spomienkovej slávnosti v synagóge na newyorskom Manhattane pri príležitosti štvrtkového (27. januára) Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu. Svetová verejnosť si 27. januára každoročne pripomína utrpenie židovskej komunity počas druhej svetovej vojny. Práve v tento deň v roku 1945 bol oslobodený komplex koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Počas holokaustu v období druhej svetovej vojny zabili nacisti šesť miliónov Židov.
Prvý raz zorganizovalo Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) spomienkové podujatie pri príležitosti 60. výročia oslobodenia tábora Auschwitz-Birkenau na svojom 28. mimoriadnom zasadnutí v januári 2005. V rezolúcii nazvanej Spomienka na holokaust schválenej 1. novembra 2005 VZ OSN určilo, že 27. január bude Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu a bude sa pripomínať každý rok.
Neskôr, 26. januára 2007, VZ OSN schválilo konsenzom rezolúciu, v ktorej odsúdilo popieranie holokaustu. Rezolúcia odsudzuje "bez výhrad akékoľvek popieranie holokaustu" a OSN "vyzvala všetky členské štáty, aby odmietli akékoľvek popieranie holokaustu ako historickej udalosti".
Valné zhromaždenie OSN tiež vo štvrtok 20. januára tohto roku odsúhlasilo definíciu popierania holokaustu a vyzvalo spoločnosti prevádzkujúce sociálne médiá, aby "podnikli aktívne opatrenia" v boji proti antisemitizmu.
Šéf OSN Guterres je podľa svojich slov znepokojený svojim nedávnym zistením, že o holokauste vie sotva polovica dospelých ľudí na svete. Nedostatok vedomostí u mladých generácií sa podľa neho stáva čoraz výraznejším. "Naša odpoveď na nevedomosť musí byť vzdelávanie. Vlády všade na svete majú povinnosť učiť o hrôzach holokaustu," povedal.
Ľudia, ktorí prežili holokaust, tiež odsudzujú dnes veľmi frekventované porovnávanie opatrení prijatých proti pandémii koronavírusu s utrpením Židov počas holokaustu. Hnutie boja proti antisemitizmu (CAM) zdokumentovalo zľahčovanie holokaustu v online priestore za uplynulé dva roky. V správe identifikovali viac než 60 miliónov komentárov spájajúcich opatrenia na boj proti pandémii s terminológiou holokaustu.
KK19 Weimar - Na snímke nápis "Holokaust" v bývalom koncentračnom tábore Buchenwald pri nemeckom Weimare 27. januára 2016 pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu. Tento deň vyhlásila OSN na pamiatku šiestich miliónov ľudí, ktorí počas holokaustu prišli o život. Sovietska Červená armáda oslobodila pred 69 rokmi - 27. januára 1945 - najväčší nacistický koncentračný tábor v Osvienčime, v ktorom zahynulo približne 1,5 milióna ľudí, prevažne židov. FOTO TASR/APFoto: TASR/AP
Rok 2021 bol tiež najhorší za uplynulé desaťročie v počte antisemitských incidentov. Počas vlaňajšieho roka sa vo svete odohralo každý deň v priemere viac ako desať antisemitských incidentov, pričom takmer polovica z nich sa stala v Európe a 30 percent v Spojených štátoch.
Nemecký vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau založili nemecké vojská, ktoré okupovali Poľsko, v roku 1940 ako pracovný tábor pre poľských väzňov. Postupne ho rozširovali na rozľahlý pracovný a vyhladzovací koncentračný tábor pre Židov, ktorých doň privážali z celej Európy.
V tábore použili 3. septembra 1941 po prvý raz cyklón B a v plynovej komore ním zabili 600 sovietskych vojnových zajatcov a 250 ďalších väzňov. Koncom marca 1942 prišli do Auschwitzu prvé transporty Židov zo Slovenska a Holandska.
Tábor oslobodil oddiel Červenej armády 27. januára 1945. Ohromení a šokovaní vojaci vstúpili do priestorov vyhladzovacieho tábora a oslobodili zvyšných 7600 zúbožených väzňov. Počet ľudí zabitých v Auschwitzi-Birkenau nie je možné presne určiť: podľa odhadov historikov ide o 1,2 – 1,6 milióna osôb. Väčšinu obetí tvorili ľudia židovského pôvodu.
