Na snímke z prelomu februára a marca 1945 vidno vstup do koncentračného tábora Osvienčim (Auschwitz-Birkenau) v Poľsku. Železničné koľaje smerujúce do koncentráku sú pokryté snehom.Foto: TASR/AP
Zvolený dátum sa symbolicky viaže k 27. januáru 1945, keď Červená armáda oslobodila koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau.
New York/Berlín/Osvienčim 27. januára (TASR) - Už od začiatku tohto týždňa si ľudia na rôznych spomienkových podujatiach po celom svete pripomínajú Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, ktorý pripadá na piatok 27. januára. Celosvetovo sa po prvýkrát pripomínal v roku 2006, v Nemecku sa každoročné spomienky na obete holokaustu začali o desať rokov skôr.
"Spomienka nemôže skončiť, aj budúce generácie musí nabádať k ostražitosti," týmito slovami vyhlásil v roku 1996 spolkový prezident Roman Herzog 27. január za celonemecký Deň spomienky na obete národného socializmu.
Zvolený dátum sa symbolicky viaže k 27. januáru 1945, keď Červená armáda oslobodila koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau. Najväčší koncentračný a vyhladzovací tábor nacisti postavili pri poľskom meste Osvienčim.
V januári 2005 zorganizovalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) spomienkové podujatie pri príležitosti 60. výročia oslobodenia tohto koncentračného tábora. Ešte v tom istom roku (1. novembra 2005) prijalo VZ OSN rezolúciu, že 27. január bude Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu s cieľom pripomínať si každý rok utrpenie šiestich miliónov židovských obetí holokaustu počas druhej svetovej vojny. Návrh podali Izrael, Spojené štáty, Rusko, Austrália, Kanada a podporilo ho 91 členských krajín OSN.
Vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan po schválení rezolúcie nazvanej Spomienka na holokaust povedal: "Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu bude dôležitým pripomenutím si poučenia z holokaustu - bolo to výnimočné zlo, ktoré sa už v budúcnosti nesmie opakovať a neslobodno naň zabudnúť."
Na archívnej snímke budova pri vstupe do bývalého nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau v OsvienčimeFoto: TASR/AP
Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau založili nacisti v roku 1940. Pôvodne slúžil na internáciu politických väzňov a vojnových zajatcov. Postupne ho rozširovali na rozľahlý pracovný a vyhladzovací koncentračný tábor pre Židov, ktorých doň privážali z celej Európy. V tábore použili 3. septembra 1941 po prvý raz jedovatý plyn cyklón B a v plynovej komore ním zabili 600 sovietskych vojnových zajatcov a 250 ďalších väzňov.
Do tohto symbolu vyhladzovacej mašinérie putoval aj prvý transport zo Slovenska vypravený z Popradu 25. marca 1942, v ktorom sa nachádzalo tisíc židovských dievčat a mladých žien.
Počas prvej vlny deportácií z územia vtedajšieho Slovenského štátu bolo do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau vypravených 19 transportov. Po ich dočasnom pozastavení na jeseň 1942 boli deportácie slovenských Židov do vyhladzovacích táborov obnovené na jeseň roku 1944. Celkovo v koncentračných táboroch v dôsledku transportovania z územia Slovenska zahynulo viac ako 70.000 židovských občanov.
Nacistický vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau oslobodila Červená armáda 27. januára 1945, keď ohromení a šokovaní vojaci vstúpili do tábora a oslobodili 7600 zúbožených väzňov. Podľa odhadov historikov v ňom nacisti zabili asi 1,2 milióna ľudí, väčšinou židovského pôvodu.
Poslanci Národnej rady SR schválili 31. októbra 2001 návrh zákona, ktorý určil nový pamätný Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý si pripomíname 9. septembra. V tento deň preto, lebo 9. septembra 1941 začal vo vojnovom Slovenskom štáte platiť Židovský kódex, vládne nariadenie o právnom postavení Židov, ktoré obsahovalo množstvo protižidovských predpisov.
