Ženeva/Bratislava 31. mája (TASR) - Užívaniu tabaku pripisujú lekári najväčšie množstvo odvrátiteľných úmrtí. Od roku 1987, keď Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaviedla Svetový deň bez tabaku, bojuje táto svetová organizácia proti fajčeniu.

Podľa WHO je v súčasnosti na svete viac ako jedna miliarda fajčiarov tabaku, resp. užívateľov nikotínu, čo zodpovedá približne prevalencii 15 percent vo všeobecnej populácii nad 15 rokov s prevahou mužov.

Svetový deň bez tabaku si pripomenieme v piatok 31. mája. Hlavnou myšlienkou tohtoročnej kampane je upriamiť pozornosť na najviac ohrozenú skupinu populácie, na deti a mládež. Preto je mottom roka 2024 "Ochrana detí pred vplyvom tabakového priemyslu".

Požívanie tabakových výrobkov patrí medzi epidémie, ktorým sa dá predchádzať. Nikotín je vysoko návyková látka. Väčšina ľudí závislých v dospelosti od fajčenia začala užívať tabakové výrobky, najčastejšie v podobe cigariet, pred dovŕšením 18 roku života. Bez tabaku by sa dalo vyhnúť deviatim z desiatich prípadov rakoviny pľúc.

Za posledných 10 rokov sa znížil počet mladých fajčiarov klasických cigariet, ale vzrástol počet užívateľov iných nikotínových výrobkov ako sú e-cigarety, žuvací tabak a nikotínové vrecúška. Dôvodov pre používanie moderných bezdymových výrobkov medzi deťmi a mladými ľuďmi je viacero, najmä dizajn, ľahšia dostupnosť, pestrosť príchutí, neznalosť dopadu škodlivých látok na ich zdravie a klamlivé prezentovanie ako zdravšia alternatíva klasických cigariet.

Tabakový dym znižuje funkciu pľúc a jediným nádychom sa do nich dostanú stovky toxínov. Obsahuje približne 7000 rôznych látok s účinkom na organizmus. Ide o pevné častice a plyny, napríklad nikotín, decht, oxid uhoľnatý, formaldehyd, kyanovodík, benzén, polónium, močovinu, voľné radikály, čpavok, nikel, arzén, kadmium a ďalšie.

Na Slovensku sú nefajčiari chránení Zákonom o ochrane nefajčiarov. V rámci aktivít Svetového dňa bez tabaku pracovníci jednotlivých regionálnych úradov poskytujú záujemcom merania oxidu uhoľnatého smokerlyzerom, vitálnej kapacity pľúc spirometrom a odporúčajú metódy na odvykanie od fajčenia. V dôsledku pôsobenia tabaku zomrie každý rok osem miliónov fajčiarov a milión pasívnych fajčiarov.

Fajčenie tabaku a pasívne fajčenie sú hlavné rizikové faktory vzniku tuberkulózy, rakoviny pľúc, astmy a chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Podľa údajov WHO môže byť viac ako 20 percent prípadov tuberkulózy vo svete spôsobených fajčením tabaku. Rakovina pľúc má podľa WHO na svedomí celosvetovo ročne 1,8 milióna úmrtí a fajčiari majú v porovnaní s nefajčiarmi 22-krát vyššie riziko, že ochorejú na rakovinu pľúc.

WHO odhaduje, že v súčasnosti má asi 235 miliónov ľudí astmu a približne jedno z deviatich úmrtí na astmu môže spôsobiť fajčenie tabaku. Na svete žije viac ako 251 miliónov ľudí s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc. Choroba sa vyvinie u jedného z piatich fajčiarov a takmer polovica úmrtí na ňu sa pripisuje fajčeniu.

Fajčenie a vystavenie iných ľudí pôsobeniu dymu z fajčenia, teda pasívnemu fajčeniu, sú podľa odborníkov hlavné rizikové faktory pre vznik tuberkulózy, rakoviny pľúc, astmy či chronickej obštrukčnej choroby pľúc.

Podľa WHO každý druhý fajčiar zomiera na následky fajčenia. Na epidémiu fajčenia každý rok zomiera vyše sedem miliónov ľudí. Z nich šesť miliónov sú konzumenti alebo bývalí konzumenti tabakových výrobkov a približne 890.000 nefajčiarov, ktorí sú proti svojej vôli vystavení tabakovému dymu. Každých šesť sekúnd zomrie na svete jeden človek na následky fajčenia, čo predstavuje jedného dospelého z desiatich.

Za pasívne fajčenie sa označuje vdychovanie tabakového dymu ľuďmi, ktorí síce nefajčia, ale sú nútení vdychovať tento dym v uzavretých priestoroch, ako napríklad v reštaurácii alebo na pracovisku.

Takmer 80 percent z miliardy fajčiarov na svete žije v krajinách s nízkym príjmom. Vyše 1,3 miliardy ľudí, čo predstavuje 18 percent obyvateľstva sveta, sú na národnej úrovni chránení zákonmi o zákaze fajčenia.