Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 15. máj 2025Meniny má Žofia
< sekcia Zahraničie

Svetový deň boja proti malárii poukazuje na výzvy v západnom Pacifiku

Ilustračná snímka. Foto: TASR František Iván

Malária je známa aj ako bahenná horúčka.

Bratislava 24. apríla (TASR) - Svetový deň boja proti malárii sa každoročne pripomína od roku 2001 a je masívne podporovaný Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Pod týmto názvom sa pripomínal prvýkrát 25. apríla 2008, rozhodlo sa o tom v roku 2007 v Ženeve. Nahradil sa tak dovtedajší Africký deň boja proti malárii, ktorý sa v aprílovom termíne registroval od roku 2001.

Svetový deň boja proti malárii 2025 sa nesie v duchu oživenia úsilia na všetkých úrovniach – od globálnych politík po komunitné aktivity – a urýchlenia pokroku v záujme eliminácie tejto choroby. Výzvam v súčasnosti čelí región Pacifiku.

Epidemiológia ochorenia je mimoriadne rôznorodá – malária sa často vyskytuje v odľahlých oblastiach alebo medzi ťažko dostupnými a vysoko mobilnými skupinami obyvateľstva, ako sú lesní robotníci, migranti, pôvodní obyvatelia, vojenský personál a utečenci. Výzvy v regióne zahŕňajú aj poskytovanie služieb odľahlým komunitám v Papue-Novej Guinei a na Šalamúnových ostrovoch.

Aj keď je cesta k naplneniu vízie "nulovej malárie" náročná, pacifické regióny zaznamenali výrazné úspechy v kontrole ochorenia. V období 2000–2023 klesla incidencia malárie z 4,1 na 2,3 prípadu na 1000 obyvateľov. V riziku úmrtnosti z 1,0 na 0,4 úmrtia na 100.000 obyvateľov. V roku 2023 pripadalo na Papuu-Novú Guineu 87,5 % všetkých prípadov malárie v regióne, nasledovali Šalamúnove ostrovy, Filipíny a Kambodža. Čína bola v roku 2021 oficiálne vyhlásená za krajinu bez výskytu malárie. Malajzia nehlásila žiaden prípad malárie u ľudí už šesť po sebe nasledujúcich rokov. Päť krajín – Kambodža, Laos, Kórejská republika, Vanuatu a Vietnam – evidovalo v roku 2023 menej ako 10.000 odhadovaných prípadov.

Malária je známa aj ako bahenná horúčka. V nejakej forme sa vyskytuje takmer všade - v subsaharskej Afrike, Ázii, Južnej Amerike, na Blízkom východe a donedávna aj v niektorých častiach Európy. Patrí medzi najzávažnejšie infekčné ochorenia, prenášačom na človeka je komár rodu Anopheles. Priebeh malárie môže byť v niektorých prípadoch rýchly a dochádza k stavom ohrozenia života, zlyhávajú životne dôležité orgány, napríklad obličky či pečeň. Klasickým príznakom choroby je zimnica a vysoká horúčka. Po jej prudkom poklese sa po dvoch až štyroch dňoch opäť objavuje.

Najnovšie zozbierané údaje od WHO ukazujú, že od roku 2000 sa podarilo zabrániť odhadom 2,2 miliardám prípadov malárie a 12,7 miliónom úmrtí. Napriek tomu však malária ostáva vážnou hrozbou pre verejné zdravie na celom svete, najmä v africkom regióne. Podľa najnovšej správy WHO o stave malárie bolo v roku 2023 celosvetovo zaznamenaných približne 263 miliónov prípadov a 597-tisíc úmrtí na maláriu. To predstavuje asi o 11 miliónov viac prípadov než v roku 2022, pričom počet úmrtí zostal približne rovnaký. Asi 95 % týchto úmrtí sa vyskytlo v africkom regióne, kde stále nemá prístup k potrebným službám na prevenciu, odhalenie a liečbu ochorenia príliš veľa ľudí.

Francúzsky vojenský lekár a špecialista na parazity Charles Louis Alphonse Laveran (1845-1922) v roku 1880 vo vojenskej nemocnici v Alžírsku prvýkrát zistil, že príčinou malárie môžu byť prvoky. V roku 1907 dostal Nobelovu cenu za medicínu v oblasti prác vo fyziológii a za objav chorôb spôsobených prvokmi.

Prevenciou pred maláriou v oblastiach jej výskytu je nosenie dlhých rukávov a nohavíc i používanie sieťok proti komárom. Na liečbu sa používa chinín a z neho odvodené látky.

Premiér: Konsolidácia zostáva mimoriadnou prioritou súčasnej vlády

Vláda je podľa jeho slov pripravená o transakčnej dani ďalej diskutovať, hľadať technické riešenia, ak niekde spôsobuje ťažkosti.

- Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa zo zranení, ktoré utrpel pri vlaňajšom atentáte v Handlovej, liečil viac ako 42 dní.

- Konsolidácia zostáva mimoriadnou prioritou súčasnej vlády. Uviedol to okrem iného na štvrtkovom zhromaždení delegátov Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).

- Polícii sa podarilo objasniť sériu krádeží v obci Iňačovce v okrese Michalovce. Štyroch mužov, ktorí opakovane od decembra 2024 do januára 2025 kradli v jednom z rodinných domov, obvinili.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po príchode do Ankary označil ruskú delegáciu v Istanbule, ktorá má rokovať s delegáciou Ukrajiny, ako „atrapu“ s nejasným mandátom. Povedal to pred rokovaním s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.

- Štúdium zubného lekárstva sa na martinskej Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského (UK) a Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach skráti na päť rokov.

- Prestávky medzi jednotlivými tretinami na prebiehajúcich MS v hokeji predĺžia od štvrtkových duelov z 15 na 17 minút. Rozhodla tak Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) po tom, ako v dejisku B-skupiny v dánskom Herningu dochádzalo k nepríjemným situáciám.

- Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok dopoludnia potvrdilo, že rokovania s ukrajinskou delegáciou v Istanbule sa na žiadosť Turecka uskutočnia až v „druhej polovici dňa“. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

- Vodiči sa vo štvrtok predpoludním pre nehodu dvoch kamiónov zdržia asi hodinu na ceste I/18 v Strečnianskej úžine medzi Žilinou a Martinom.

- Neúčasť ruského prezidenta Vladimira Putina na rokovaniach s ukrajinskou stranou, ktoré by sa mali uskutočniť vo štvrtok v Istanbule, svedčí podľa českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského o zbabelosti šéfa Kremľa.

- Verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský sa obrátil na Ústavný súd (ÚS) SR vo veci zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov.

- V stredu zahynulo najmenej 21 ľudí pri hromadnej zrážke nákladného auta, autobusu a dodávky na diaľnici spájajúcej mexické štáty Oaxaca a Puebla.

- Diplomata, ktorého v pondelok zadržali švédske orgány pre podozrenia zo špionáže, v stredu prepustili z väzby, avšak naďalej zostáva podozrivým.

- Najmenej traja ľudia v stredu zahynuli pri ruskom raketovom útoku na ukrajinské mesto Sumy, oznámil gubernátor Sumskej oblasti Oleh Hryhorov na sieti Facebook.

- Ruský prezident Vladimir Putin nie je uvedený v oficiálnom zozname členov delegácie, ktorá má vo štvrtok rokovať s ukrajinskými predstaviteľmi v tureckom Istanbule.

- Ukrajinská colná správa v stredu oznámila, že v piatok 16. mája na niekoľko hodín uzavrie priechod Užhorod - Vyšné Nemecké na hranici so Slovenskom.

- Estónska armáda v stredu uviedla, že ruská stíhačka narušila vzdušný priestor tejto pobaltskej krajiny, ktorá je členom EÚ i NATO.

- Slovensko sa po takmer 15 rokoch oficiálne stalo 33. krajinou, ktorej vojaci sa zapájajú do mierovej misie vedenej NATO v Kosove (KFOR).

- Čína oznámila, že pozastavila platnosť niektorých necolných protiopatrení voči americkým firmám, ktoré prijala ako odvetu za uvalenie vysokých dovozných ciel zo strany americkej administratívy.

- Predsedovia štyroch slovenských samosprávnych krajov sa v stredu v Bruseli stretli s výkonným podpredsedom Európskej komisie (EK) zodpovedným za regionálny rozvoj a eurofondy Raffaelom Fittom.

- Americký prezident Donald Trump a katarský emir Tamím bin Hamad Ál Sání v stredu v Dauhe podpísali dohody, ktoré majú priniesť hospodársku výmenu medzi ich krajinami v hodnote najmenej 1,2 bilióna dolárov.