Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 11. máj 2025Meniny má Blažena
< sekcia Zahraničie

Svetový deň boja za zákaz jadrových zbraní pripomína aj Hirošimu

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk

Napriek protestom vedcov vydal prezident Harry Truman rozkaz na zvrhnutie prvých atómových bômb na dve japonské mestá - Hirošimu a Nagasaki.

Hirošima/Bratislava 6. augusta (TASR) - Medzinárodná verejnosť si pripomína 6. augusta Svetový deň boja za zákaz jadrových zbraní alebo Deň Hirošimy. V tento deň roku 1945 zhodilo americké letectvo na toto japonské mesto atómovú bombu a svet spoznal pred 79 rokmi ničivú silu jadrových zbraní.

O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, americké letectvo zhodilo atómovú bombu aj na mesto Nagasaki. Tento dátum si svet pripomína ako Deň Nagasaki.

Po skončení druhej svetovej vojny v Európe sa americká a britská vláda sústredili na vojenskú situáciu na Ďalekom východe a v Tichomorí.

V USA už na sklonku druhej svetovej vojny realizovali tzv. manhattanský projekt, ktorého cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Prvý pokus s ňou uskutočnili Američania pri Alamogorde v Novom Mexiku 16. júla 1945.

Napriek protestom vedcov vydal prezident Harry Truman rozkaz na zvrhnutie prvých atómových bômb na dve japonské mestá - Hirošimu a Nagasaki.

Dňa 6. augusta 1945 o 08.15 h miestneho času nad Hirošimou, prístavným mestom na ostrove Honšu, americké bombardovacie lietadlo B-29 Enola Gay zhodilo na centrum mesta z výšky desiatich kilometrov jadrovú nálož na padáku. Nasledoval oslepujúci záblesk a rozľahol sa výbuch prvej atómovej bomby, nazvanej Little Boy (Malý chlapec) s hmotnosťou štyri tony, dĺžkou päť metrov a silou 15.000 ton TNT.

Nad mestom sa zdvihol oblak zeme, prachu a dymu. Výbuch zničil dve tretiny mesta, v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu. Bezprostredne po explózii zahynulo 70.000 - 80.000 ľudí a vyše 100.000 ďalších utrpelo ťažké zranenia. Na následky ožiarenia neskôr zomreli desaťtisíce ľudí. V Nagasaki prišlo o život 74.000 ľudí.

Japonsko približne tri týždne po zhodení atómových bômb podpísalo 2. septembra 1945 kapituláciu. Tým sa skončila druhá svetová vojna v Ázii a v Tichomorí.

Na mieste epicentra výbuchu, na Ústrednom námestí v Parku mieru, vybudovali v rokoch 1949 - 1956 pamätný komplex podľa návrhu architekta Kenzóa Tanga. Od roku 1955 sa v Hirošime a Nagasaki konajú medzinárodné konferencie za zákaz atómových a vodíkových zbraní.

Spojené štáty sa 6. augusta 2010 prvýkrát zúčastnili na spomienkovej akcii na obete prvého útoku jadrovými zbraňami v Hirošime. USA zastupoval veľvyslanec v Japonsku John Roos. Prvým úradujúcim prezidentom, ktorý navštívil od roku 1945 Hirošimu bol 27. mája 2016 Barack Obama.

V roku 2010 zomrel jediný človek, ktorý prežil zhodenie atómových bômb na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki. Cutomu Jamaguči zomrel 4. januára 2010 vo veku 93 rokov na rakovinu žalúdka v Nagasaki. Na hrozby jadrových zbraní upozornil v roku 2006 aj na pôde Organizácie Spojených národov.

Avšak aj takmer osem desaťročí po zhodení prvých atómových bômb na japonské mestá zaznamenalo diplomatické úsilie o kontrolu jadrových zbraní veľký úpadok aj v dôsledku napätých medzinárodných vzťahov v súvislosti s konfliktami na Ukrajine a v Pásme Gazy, skonštatoval v júni tohto roku Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru (SIPRI). "Od studenej vojny sme neboli svedkami toho, že by jadrové zbrane zohrávali v medzinárodných vzťahoch takú významnú úlohu," vyhlásil riaditeľ programu SIPRI pre zbrane hromadného ničenia Wilfred Wan.

ŠULEKOVÁ: Vyhorenie vzniká aj zo súcitu, ohrozuje pomáhajúce profesie

V relácii TASR TV Zdravie diskutuje Lucia Illanitzová so psychologičkou Evou Šulekovou.

- Máte chuť premýšľať? Otestujte vaše logické myslenie.

- Nový nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul pricestoval do Izraela v rámci svojej prvej zahraničnej návštevy na poste šéfa diplomacie.

- Návrh ruského prezidenta Vladimira Putina na priame rokovania medzi Moskvou a Kyjevom je „prvým krokom, to však nestačí“, uviedol v nedeľu francúzsky prezident Emmanuel Macron.

- Syndróm vyhorenia je vždy spojený so záťažou zodpovednosti a výkonu, poznáme aj špecifické vyhorenie zo súcitu, ktorým trpia napríklad ošetrovatelia. V relácii TASR TV Zdravie to uviedla psychologička Eva Šuleková.

- Námestník indického ministra zahraničných vecí Vikram Misrí obvinil v sobotu susedný Pakistan, že krátko po jeho začiatku porušil prímerie, na ktorom sa obe krajiny dohodli.

- Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Rusko si musí premyslieť návrh na 30-dňové prímerie vo vojne s Ukrajinou, ktorý v ten istý deň predložili západní spojenci Kyjeva združení v tzv. koalícii ochotných.

- Americký prezident Donald Trump oznámil, že India a Pakistan sa po rozhovoroch sprostredkovaných Spojenými štátmi dohodli na „okamžitom a úplnom prímerí“.

- Kyjev a jeho európski spojenci sa dohodli, že vyzvú Rusko, aby akceptovalo zavedenie 30-dňového bezpodmienečného úplného prímeria v bojoch na Ukrajine s platnosťou od pondelka 12. mája.

- Slovenské matky dokážu ušetriť svojim deťom o 75 % viac financií než tie české. Informovala o tom online investičná platforma Portu.

- Obnovený proces s niekdajším bosom bratislavskej skupiny piťovcov Jurajom O. a spol. má na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku pokračovať na budúci týždeň v piatok (16. 5.).

- Opozičné hnutie PS navrhuje zmenu kvóra poslancov Národnej rady (NR) SR potrebného na podanie návrhu na disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi.

- Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyzval v sobotu Indiu a Pakistan, aby medzi sebou obnovili priamu komunikáciu v záujme „vyhnúť sa nezrovnalostiam“ v stupňujúcom sa konflikte medzi týmito susednými krajinami.

- Slovenskí hokejisti prehrali vo svojom prvom zápase na 88. majstrovstvách sveta v Štokholme s domácim Švédskom 0:5.

- Veľvyslanectvo Spojených štátov v ukrajinskej metropole Kyjev v piatok varovalo pred možným veľkým leteckým útokom, ktorý by sa mohol uskutočniť v najbližších dňoch.

- Ukrajina v piatok oznámila vyhostenie dvoch maďarských diplomatov. K tomuto kroku pristúpila v reakcii na vyhostenie dvoch pracovníkov ukrajinského veľvyslanctva z Budapešti.

- Spojené štáty a ich európski spojenci dokončujú návrh na 30-dňové prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý by v prípade jeho odmietnutia viedol k uvaleniu ďalších sankcií na Moskvu.

- Polícia po stredajšom (7. 5.) lúpežnom prepadnutí 60-ročnej ženy v Turčianskych Kľačanoch v okrese Martin zadržala jednu osobu, voči ktorej však nevzniesla obvinenie a prepustila ju na slobodu.

- Vo veku 103 rokov zomrela v piatok v Nemecku jedna z posledných preživších holokaustu Margot Friedländerová.

- Rusko vyjadrilo nádej, že bude naďalej rozvíjať svoj dialóg s Vatikánom, uviedlo v piatok ministerstvo zahraničných vecí v Moskve po zvolení nového pápeža Leva XIV.

- Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte chce, aby sa členské krajiny NATO na júnovom summite dohodli na zvýšení obranných výdavkov na úroveň päť percent svojho HDP do roku 2032.