Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zo štatistík vyplýva zvýšenie počtu, niekedy až dominantné postavenie detí v bilancii strát na životoch či následkoch na zdraví obetí vojen či prírodných katastrof, zdôraznil predstaviteľ ICDO.
Autor TASR
Ženeva 1. marca (TASR) - Za bezpečnosť detí sú zodpovední dospelí. To je v roku 2019 téma Svetového dňa civilnej ochrany, ktorý pripadá na 1. marca.
Svet v posledných rokoch postihli mnohé prírodné katastrofy, rovnako aj katastrofy spôsobené človekom. Tieto majú neraz oveľa horšie následky ako prírodné katastrofy. Z nich vzniká nielen nestabilita, ale majú aj nezmerateľný vplyv na zdravie a život ľudí, osobitne v prípade, ak ide o deti, uviedol v posolstve k Svetovému dňu civilnej ochrany dočasný generálny tajomník Medzinárodnej organizácie civilnej ochrany (ICDO) Bilkásim Katrúsí z Alžírska.
"Je na medzinárodnom spoločenstve, aby zazvonilo na poplach, pretože z posledných štatistík vyplýva absolútne neodôvodniteľné zvýšenie počtu, niekedy až dominantné postavenie detí v bilancii strát na životoch či následkoch na zdraví obetí vojen či prírodných katastrof," zdôraznil predstaviteľ ICDO. "Ako spomienku na detské obete sme sa preto v roku 2019 rozhodli zvoliť tému Svetového dňa civilnej ochrany zameranú na bezpečnosť detí. Znie: Bezpečnosť detí je našou zodpovednosťou," ozrejmil Katrúsí.
Valné zhromaždenie ICDO v rezolúcii schválenej 18. decembra 1990 stanovilo, že 1. marec sa bude každý rok pripomínať ako Svetový deň civilnej ochrany.
Zvolený dátum sa vzťahuje na deň, keď v roku 1972 vstúpili do platnosti stanovy ICDO. Cieľom Valného zhromaždenia ICDO pri rozhodnutí o vyhlásení svetového dňa bolo upriamiť pozornosť širšej verejnosti na úlohy národných služieb pôsobiacich v oblasti civilnej ochrany (CO) a bezpečnosti, na úlohy pri riešení aj odstraňovaní náhlych či mimoriadnych udalostí, ako aj úlohy pri ochrane života a majetku ľudí alebo životného prostredia ako takého.
Základy ICDO položil francúzsky lekár a generál Georges Saint-Paul (1870 - 1937), ktorý 28. mája 1931 v Paríži založil Združenie Ženevské miesta. Urobil tak pod vplyvom krutostí z prvej svetovej vojny, ktorým bolo vystavené civilné obyvateľstvo.
V júni 1935 Združenie Ženevské miesta oficiálne uznala francúzska Poslanecká snemovňa. V roku 1958 sa Medzinárodné združenie Ženevské miesta stalo Medzinárodnou organizáciou civilnej ochrany. Táto mimovládna organizácia vtedy schválila nové stanovy a ciele.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky (SR) sa dôležitým dátumom v oblasti CO stal 27. január 1994, keď Národná rada SR schválila Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva č. 42/1994 Z. z.
Účelom tohto zákona je upraviť podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí, ako aj stanoviť úlohy a pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí a práva i povinnosti fyzických a právnických osôb pri zabezpečovaní civilnej ochrany obyvateľstva.
V paragrafe dva tohto zákona sa civilná ochrana definuje ako "systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí".
V bode dva paragrafu dva sa spresňuje: "Poslaním civilnej ochrany je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie."
Svet v posledných rokoch postihli mnohé prírodné katastrofy, rovnako aj katastrofy spôsobené človekom. Tieto majú neraz oveľa horšie následky ako prírodné katastrofy. Z nich vzniká nielen nestabilita, ale majú aj nezmerateľný vplyv na zdravie a život ľudí, osobitne v prípade, ak ide o deti, uviedol v posolstve k Svetovému dňu civilnej ochrany dočasný generálny tajomník Medzinárodnej organizácie civilnej ochrany (ICDO) Bilkásim Katrúsí z Alžírska.
"Je na medzinárodnom spoločenstve, aby zazvonilo na poplach, pretože z posledných štatistík vyplýva absolútne neodôvodniteľné zvýšenie počtu, niekedy až dominantné postavenie detí v bilancii strát na životoch či následkoch na zdraví obetí vojen či prírodných katastrof," zdôraznil predstaviteľ ICDO. "Ako spomienku na detské obete sme sa preto v roku 2019 rozhodli zvoliť tému Svetového dňa civilnej ochrany zameranú na bezpečnosť detí. Znie: Bezpečnosť detí je našou zodpovednosťou," ozrejmil Katrúsí.
Valné zhromaždenie ICDO v rezolúcii schválenej 18. decembra 1990 stanovilo, že 1. marec sa bude každý rok pripomínať ako Svetový deň civilnej ochrany.
Zvolený dátum sa vzťahuje na deň, keď v roku 1972 vstúpili do platnosti stanovy ICDO. Cieľom Valného zhromaždenia ICDO pri rozhodnutí o vyhlásení svetového dňa bolo upriamiť pozornosť širšej verejnosti na úlohy národných služieb pôsobiacich v oblasti civilnej ochrany (CO) a bezpečnosti, na úlohy pri riešení aj odstraňovaní náhlych či mimoriadnych udalostí, ako aj úlohy pri ochrane života a majetku ľudí alebo životného prostredia ako takého.
Základy ICDO položil francúzsky lekár a generál Georges Saint-Paul (1870 - 1937), ktorý 28. mája 1931 v Paríži založil Združenie Ženevské miesta. Urobil tak pod vplyvom krutostí z prvej svetovej vojny, ktorým bolo vystavené civilné obyvateľstvo.
V júni 1935 Združenie Ženevské miesta oficiálne uznala francúzska Poslanecká snemovňa. V roku 1958 sa Medzinárodné združenie Ženevské miesta stalo Medzinárodnou organizáciou civilnej ochrany. Táto mimovládna organizácia vtedy schválila nové stanovy a ciele.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky (SR) sa dôležitým dátumom v oblasti CO stal 27. január 1994, keď Národná rada SR schválila Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva č. 42/1994 Z. z.
Účelom tohto zákona je upraviť podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí, ako aj stanoviť úlohy a pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí a práva i povinnosti fyzických a právnických osôb pri zabezpečovaní civilnej ochrany obyvateľstva.
V paragrafe dva tohto zákona sa civilná ochrana definuje ako "systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí".
V bode dva paragrafu dva sa spresňuje: "Poslaním civilnej ochrany je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie."
