Paríž/Bratislava 23. apríla (TASR) - Už vyše 30 rokov sa 23. apríla oficiálne vzdáva pocta knihám, literatúre, autorom, vydavateľom, pracovníkom knižníc či kníhkupcom. Na tento deň pripadá Svetový deň knihy a autorských práv, ktorý v roku 1995 vyhlásila Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO).

Zároveň pripomína význam tlačiarenského stroja a jeho vynálezcu Johanna Gutenberga, ktorý umožnil masové šírenie kníh, čím prispel k rozvoju kultúry a vzdelávania.

UNESCO zvolilo 23. apríl preto, že ide o špecifický dátum pre svetovú literatúru. V dňoch 22. a 23. apríla roku 1616 zomreli traja velikáni - španielsky básnik, prozaik a dramatik Miguel de Cervantes, anglický dramatik a básnik William Shakespeare a peruánsky spisovateľ a historik Inca Garcilaso de la Vega.

V týchto dvoch dňoch sa zase narodili ďalší majstri pera ako literárny kritik ruského pôvodu Vladimir Nabokov (1899), francúzsky spisovateľ Maurice Druon (1918) či kolumbijský autor Manuel Mejía Vallejo (1923).

UNESCO na svojom 28. zasadnutí v roku 1995 schválilo návrh španielskej vlády a vyhlásila 23. apríl za Svetový deň knihy a autorských práv. Cieľom tohto rozhodnutia bolo prilákať pozornosť najmä mladej generácie k čítaniu kníh.

Myšlienka na oslavu dňa knihy má korene v Katalánsku. V roku 1922 s ňou prišiel španielsky spisovateľ Vicente Clavel. Tento sviatok vytvoril na počesť Miguela de Cervantesa. Keďže Cervantes sa narodil 7. októbra, Svetový deň knihy sa prvýkrát oslavoval 7. októbra 1926. V roku 1930 však španielsky kráľ Alfonz XIII. zmenil dátum na 23. apríl, čo je dátum Cervantesovho úmrtia. V Katalánsku sa tešil veľkej obľube najmä preto, že tento dátum je aj sviatkom svätého Juraja, patróna Katalánska.

Podľa štatistík UNESCO prečíta priemerný človek na svete približne štyri knihy ročne. Tento počet sa však líši v závislosti od krajiny a kultúry. V krajinách s vyššou úrovňou gramotnosti, ako sú Škandinávia alebo Nemecko, sa toto číslo zvyšuje na desať až 15 kníh ročne na obyvateľa. Vďaka digitálnym technológiám a internetu sú knihy a literatúra čoraz dostupnejšie širokej verejnosti.

Svetový deň knihy a autorských práv taktiež zdôrazňuje význam autorských práv a ich ochrany. Autorské práva chránia práva autorov a umelcov na ich diela a zabezpečujú, aby ich tvorba bola riadne uznaná a odmenená. Týmto spôsobom podporuje autorské právo kreativitu a rozvoj kultúrneho bohatstva.

Pri správe autorských práv na medzinárodnej úrovni zohráva kľúčovú úlohu Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO), ktorá bola založená v roku 1967 a dnes má 193 členských štátov.

Svetový deň knihy a autorských práv tiež pripomína význam knižníc, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozvoji vzdelávania a kultúrneho dedičstva, najmä v krajinách s nižšou mierou gramotnosti alebo s obmedzeným prístupom k informačným zdrojom.

Pre úspech Svetového dňa knihy a autorských práv na svetovej úrovni prišlo UNESCO s konceptom Svetového hlavného mesta knihy. Generálna konferencia UNESCO schválila spôsob jeho voľby 2. novembra 2001. Prvým sa v roku 2001 stal Madrid. Generálna riaditeľka UNESCO Audrey Azoulayová sa rozhodla za Svetové hlavné mesto knihy na rok 2025 určiť brazílske Rio de Janeiro.

Svetový deň knihy a autorských práv sa oslavuje v mnohých krajinách sveta prostredníctvom rôznych podujatí a aktivít, ako sú knižné veľtrhy, autorské čítania, workshopy či súťaže. Na Slovensku je to napríklad vyhlásenie výsledkov súťaže Najkrajšia kniha Slovenska.