Na snímke z 10. novembra 1989 obyvatelia Berlína spievajú a tancujú na Berlínskom múre Foto: TASR/APBerlínsky múr, oddeľujúci západnú a východnú časť Berlína, začala stavať komunistická vláda v Nemeckej demokratickej republike 13. augusta 1961.Foto: TASR/AP
Pád Berlínskeho múru bol začiatok pádu symbolu rozdelenia Nemecka a celej Európy.
Berlín 9. novembra (TASR) - Svet si dnes pripomína Svetový deň slobody. Vyhlásil ho 43. americký prezident George W. Bush 9. novembra 2001 po teroristických útokoch na ciele v USA z 11. septembra 2001.
Dátum, ktorý zvolil, súvisí aj so slobodou v Európe, ktorá sa začala šíriť pádom Berlínskeho múru 9. novembra 1989.
Vedenie bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) oznámilo 9. novembra 1989 obyvateľom túžobne očakávané zmeny v oblasti cestovania na Západ. To viedlo prakticky k "masovému útoku" občanov bývalej NDR na pohraničné priechody s Nemeckou spolkovou republikou (NSR) a na priechody do západnej časti Berlína, takže pohraničníci nakoniec rezignovali aj na formálnu kontrolu cestovných dokladov.
Na snímke z 10. novembra 1989 západní Nemci tlieskajú svojim východným spoluobčanom, ktorí autami prechádzajú cez kontrolné stanovište Checkpoint Charlie do západného Berlína po páde Berlínskeho múra.Foto: TASR/AP
Rozhodnutiu predchádzali stupňujúce sa protesty angažovanej verejnosti a utečenecká vlna, ktorá už od leta 1989 znepokojovala aj predstaviteľov spriatelených krajín vrátane bývalého Československa. Od chvíle, keď mohli občania NDR vycestovať na Západ cez Maďarsko i Československo, bol pád Berlínskeho múru iba otázkou času. Múr začali búrať 22. novembra 1989. O rok neskôr došlo k znovuzjednoteniu Nemecka, rozdeleného od konca druhej svetovej vojny.
Sadu krížov pripomínajúcich ľudí, ktorí zahynuli pri pokuse preliezť Berlínsky múr, ukradli len niekoľko dní pred 25. výročím pádu toho múru. Archívna snímkaFoto: TASR/AP
Knihy o Berlínskom múre vyrozprávali príbehy všetkých 134 ľudí zabitých komunistami na tomto opevnení v rokoch 1961-89. Presné číslo obetí bolo zdrojom rôznych sporov. Niektorí ľudia boli zabití priamo na múre a mínových poliach, na ktoré dohliadali ozbrojené stráže. Iní zmizli bez stopy.
V auguste 2009 zverejnilo súkromné Múzeum Berlínskeho múru informáciu, že na bývalých nemecko-nemeckých hraniciach, teda nielen pri prekonávaní Berlínskeho múra, prišlo v rokoch 1945-89 o život 1347 ľudí.
Na snímke z 12. novembra 1989 východní (chrbtom ku kamere) a západní Berlínčania oslavujú pri rozobratej časti Berlínskeho múru v blízkosti Postupimského námestia v centre Berlína pád symbolu studenej vojny.Foto: TASR/APHans-Hermann Hertle a jeho spolupracovníci z Výskumného strediska pre moderné dejiny v Postupime po dlhoročnom výskume zistili, že celkový počet ľudí, ktorí boli zastrelení alebo spáchali samovraždu pri pokuse o útek, je 99. Zvyšok tvoria pohraniční strážcovia, zabití pri výkone povolania, a 27 ľudí tak zo Západu, ako aj z Východu, ktorých zastrelili či spáchali samovraždu v súvislosti s múrom, aj keď sa nepokúšali utiecť z komunistickej zóny.
Berlínsky múr postavili 13. augusta 1961 za účelom upevniť separáciu Západného a Východného Berlína a zabrániť obyvateľom východnej časti v úteku na Západ.
Po skončení vojny bolo Nemecko na základe Postupimskej konferencie rozdelené do štyroch okupačných zón a podobne bolo aj hlavné mesto Berlín rozdelené do štyroch sektorov. Železná opona medzi východnou a západnou časťou sveta sa začala v Berlíne spúšťať už v roku 1946.
Najprv potrebovali ľudia, ktorí chceli navštíviť západné okupačné zóny Berlína, vnútorný pas. Ten v sovietskej zóne a neskôr v NDR vydávali v obmedzenom množstve. Okrem služobných ciest dostalo do roku 1953 povolenie navštíviť rodinu len niekoľko šťastlivcov. Začiatkom roka 1961 opustilo východnú časť mesta približne 1000 ľudí denne.
Štátne a stranícke orgány NDR rozhodli na základe týchto okolností urobiť opatrenia, ktoré mali zabrániť útekom občanov. K rozhodnutiu došlo po konzultáciách a stretnutiach najvyšších predstaviteľov Varšavskej zmluvy v Moskve.
Berlínsky múr bol symbolom rozdelenia povojnového Nemecka a bipolárneho sveta. Jej cieľom bolo zabrániť úteku civilistov do sektorov kontrolovaných spojencami. Hrôzostrašný útvar dlhý 165 km a vysoký takmer štyri metre oddeľoval hlavné mesto bývalej NDR od Západného Berlína.Foto: TASR/AP
V noci z 12. na 13. augusta 1961 obsadili ozbrojené sily NDR - armáda, polícia, pohraničná stráž a jednotky podnikových milícií - hranice k západnému Berlínu a prerušili spojenie medzi východnou a západnou časťou mesta. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch vybudovali opevnenie - Berlínsky múr, ktorý mal celkovú dĺžku 165 kilometrov a až do roku 1989 rozdeľoval mesto a jeho obyvateľov na dve časti.
Výberová chronológia udalostí súvisiacich s existenciou a pádom Berlínskeho múra
máj 1945 až august 1961 - Podľa dohôd štyroch víťazných veľmocí bolo hlavné mesto Nemecka rozdelené na štyri sektory - britský, americký, francúzsky a sovietsky. Hranica medzi jednotlivými sektormi, neskôr medzi Západným a východným Berlínom, zostala otvorená, na vybraných miestach boli zriadené kontrolné stanovištia. Hraničnú líniu prekračovalo denne približne pol milióna osôb, kontrola na stanovištiach bola iba formálna.
3. augusta 1961 - V Moskve sa začalo stretnutie vedúcich predstaviteľov komunistických strán východného bloku. Jedným z výsledkov rokovaní bolo rozhodnutie o uzatvorení hranice medzi Západným a východným Berlínom.
12. august 1961 - Najvyšší predstaviteľ Nemeckej demokratickej republiky Walter Ulbricht podpísal príkaz na uzatvorenie hranice medzi Západným a východným Berlínom. O polnoci začala armáda a polícia s výstavbou múra, ktorý rozdelil nemeckú metropolu na dve časti.
22. augusta 1961 - Prvou obeťou Berlínskeho múra sa stala 58-ročná Ida Siekmannová, obyvateľka domu na známej Bernauerstrasse, stojaceho tesne pred deliacou líniou, na ktorej stavali múr. Najskôr vyhodila na ulicu svoje osobné veci a vzápätí vyskočila z okna. Pád neprežila.
26. júna 1963 - Na návštevu Západného Berlína pricestoval americký prezident John Fitzgerald Kennedy. Prejav, v ktorom vyzval na rešpektovanie slobody, zakončil známym výrokom "Ich bin ein Berliner". Vyjadril tým spolupatričnosť s obyvateľmi nemeckej metropoly, nútenými žiť v rozdelenom meste, bez možnosti kontaktu so svojimi rodinami.
Na snímke z 26. júna 1963 si americký prezident John Kennedy prezerá Berlínsky múr počas svojej návštevyFoto: TASR/AP
11. marca 1985 - Po smrti Konstantina Ustinoviča Černenka sa generálnym tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu stal Michail Gorbačov. S jeho menom sú spojené zásadné reformy, ktoré mali skvalitniť život ľudí nielen v ZSSR, ale aj v niekdajšom východnom bloku. Zmeny sa týkali aj oblasti zahraničnej politiky. Na program prišla aj možnosť opätovného zjednotenia Nemecka.
Michail GorbačovFoto: TASR/Pavol Neubauer
6. februára 1989 - Pri pokuse o útek zastrelila pohraničná hliadka NDR 23-ročného Chrisa Gueffroya. Išlo o poslednú obeť, ktorá zahynula pri Berlínskom múre.
Pri pokuse o útek zastrelila pohraničná hliadka NDR 23-ročného Chrisa Gueffroya. Išlo o poslednú obeť, ktorá zahynula pri Berlínskom múre.Foto: TASR
leto 1989 - Na zastupiteľských úradoch západných krajín v poľskej Varšave, maďarskej Budapešti a českej Prahe sa začali zhromažďovať tisíce občanov NDR, žiadajúcich o možnosť vycestovať na Západ. Situácia sa stávala neúnosnou.
Bývalý nemecký minister zahraničných vecí Hans-Dietrich Genscher (uprostred), jeho manželka Barbara Schmidtová Genscherová sa rozprávajú s uprchlíkmi z bývalej NDR na nemeckom veľvyslanectve v Prahe pri príležitosti 25. výročia exodu občanov Nemeckej demokratickej republiky (NDR) do západnej Európy, 30. septembra 2014. Foto: TASR/AP
27. júna 1989 - Ministri zahraničných vecí Maďarska a Rakúska, Gyula Horn a Alois Mock, prestrihli na maďarsko-rakúskych hraniciach neďaleko mesta Šopron ostnatý drôt. Cez uvoľnený hraničný priechod začali odchádzať na Západ tisíce občanov NDR.
9. novembra 1989 - Člen politbyra Socialistickej zjednotenej strany Nemecka (SED) Günther Schabowski oznámil, že vláda NDR zrušila obmedzenia, ktoré bránili občanom NDR v ceste na Západ. Berlínsky múr otvorili najskôr na vybraných miestach, neskôr ho, až na malý úsek, zbúrali úplne.
