Medzičasom 98-ročný muž čelí aj obvineniu z napomáhania pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov.
Autor TASR
Jeruzalem 7. apríla (TASR) - Obžalobu niekdajšieho veliteľa zberného tábora v Košiciach, maďarského vojnového zločina Lászlóa Csatáryho vyzdvihuje výročná správa Centra Simona Wiesenthala (SWC), zaoberajúceho sa stíhaním vojnových zločincov, ako najväčší úspech uplynulého roka.
Práve Csatáry zohral podľa SWC kľúčovú úlohu pri deportácii 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde takmer väčšinu z nich v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili.
Medzičasom 98-ročný muž čelí aj obvineniu z napomáhania pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944.
Csatáry bol v tom čase ako vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.
Maďarská polícia podozrivého zadržala vlani 18. júla. Budínsky ústredný súd v ten istý deň nariadil jeho domácu väzbu. Maďarská prokuratúra 22. septembra 2012 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala (SWC) vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944.
Krajský súd v Košiciach zmenil v prípade Lászlóa Csatáryho verdikt Okresného ľudového súdu v Košiciach z roku 1948 z trestu smrti na trest odňatia slobody. Na sklonku marca o tom informoval hovorca súdu Milan Filičko, podľa ktorého dôvodom tohto kroku je, aby verdikt bol vykonateľný.
V zmysle platných slovenských právnych noriem totiž neexistuje trest smrti. Pôvodný rozsudok ľudového súdu bol vynesený 8. júna 1948 počas jednodňového procesu, v ktorom Csatáryho uznali vinným zo spoluúčasti na okupácii a z kolaborácie.
Správa SWC ocenila prístup viacerých krajín k pátraniu po vojnových zločincoch a ich povolaniu na zodpovednosť, iné však za nečinnosť alebo nedostatočnú činnosť v tejto oblasti hodnotila negatívne, vyplýva z informácií internetového portálu timesofisrael.com.
Na stupnici od kategórie A (najlepšej) až po F ocenila napríklad najvyššie USA, ale do kategórie B zaradila Kanadu, Nemecko, Srbsko a Taliansko, ako aj Maďarsko.
Nórsko, Sýria alebo Švédsko figurujú až v kategórii F1, teda patria medzi štáty, ktoré pátranie a stíhanie podozrivých odopierajú kvôli právnym alebo ideologickým obmedzeniam.
Krajiny ako Austrália, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rakúsko a Ukrajina sa ocitli v kategórii F2 - medzi štátmi, kde síce nejestvujú právne alebo ideologické obmedzenia, ale pátranie a stíhanie podozrivých z vojnových zločinov tam je neúspešné alebo nefunguje adekvátne.
Argentína, Bielorusko, Belgicko, Bolívia, Brazília, Chile, Dánsko, Kolumbia. Luxembursko, Paraguaj, Rusko, Slovinsko a Uruguaj dostali označenie X, čo znamená, že v skúmanom období nepodnikli nič pre úspech v pátraní po podozrivých a neposkytli ani žiadne údaje.
Do zoznamu najhľadanejších vojnových zločincov centra pribudli dvaja niekdajší velitelia síl SS, ktorí po druhej svetovej vojne ušli do USA, a to Hans (Antanas) Lipschis a Theodor Szehinskyj. Nahradili v TOP 10 najhľadanejších vlani v Nemecku zosnulého Klaasa Fabera a Charlesa Zentaiho, ktorého vydaniu na trestné stíhanie do Maďarska zabránili austrálske úrady.
Práve Csatáry zohral podľa SWC kľúčovú úlohu pri deportácii 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde takmer väčšinu z nich v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili.
Medzičasom 98-ročný muž čelí aj obvineniu z napomáhania pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944.
Csatáry bol v tom čase ako vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.
Maďarská polícia podozrivého zadržala vlani 18. júla. Budínsky ústredný súd v ten istý deň nariadil jeho domácu väzbu. Maďarská prokuratúra 22. septembra 2012 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala (SWC) vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944.
Krajský súd v Košiciach zmenil v prípade Lászlóa Csatáryho verdikt Okresného ľudového súdu v Košiciach z roku 1948 z trestu smrti na trest odňatia slobody. Na sklonku marca o tom informoval hovorca súdu Milan Filičko, podľa ktorého dôvodom tohto kroku je, aby verdikt bol vykonateľný.
V zmysle platných slovenských právnych noriem totiž neexistuje trest smrti. Pôvodný rozsudok ľudového súdu bol vynesený 8. júna 1948 počas jednodňového procesu, v ktorom Csatáryho uznali vinným zo spoluúčasti na okupácii a z kolaborácie.
Správa SWC ocenila prístup viacerých krajín k pátraniu po vojnových zločincoch a ich povolaniu na zodpovednosť, iné však za nečinnosť alebo nedostatočnú činnosť v tejto oblasti hodnotila negatívne, vyplýva z informácií internetového portálu timesofisrael.com.
Na stupnici od kategórie A (najlepšej) až po F ocenila napríklad najvyššie USA, ale do kategórie B zaradila Kanadu, Nemecko, Srbsko a Taliansko, ako aj Maďarsko.
Nórsko, Sýria alebo Švédsko figurujú až v kategórii F1, teda patria medzi štáty, ktoré pátranie a stíhanie podozrivých odopierajú kvôli právnym alebo ideologickým obmedzeniam.
Krajiny ako Austrália, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rakúsko a Ukrajina sa ocitli v kategórii F2 - medzi štátmi, kde síce nejestvujú právne alebo ideologické obmedzenia, ale pátranie a stíhanie podozrivých z vojnových zločinov tam je neúspešné alebo nefunguje adekvátne.
Argentína, Bielorusko, Belgicko, Bolívia, Brazília, Chile, Dánsko, Kolumbia. Luxembursko, Paraguaj, Rusko, Slovinsko a Uruguaj dostali označenie X, čo znamená, že v skúmanom období nepodnikli nič pre úspech v pátraní po podozrivých a neposkytli ani žiadne údaje.
Do zoznamu najhľadanejších vojnových zločincov centra pribudli dvaja niekdajší velitelia síl SS, ktorí po druhej svetovej vojne ušli do USA, a to Hans (Antanas) Lipschis a Theodor Szehinskyj. Nahradili v TOP 10 najhľadanejších vlani v Nemecku zosnulého Klaasa Fabera a Charlesa Zentaiho, ktorého vydaniu na trestné stíhanie do Maďarska zabránili austrálske úrady.