EÚ na obdobie rokov 2021 – 2027 vyčlenila rozpočet vo výške 680 miliárd eur na opatrenia súvisiace s klimatickými zmenami.
Autor TASR
Brusel 12. augusta (TASR) - Európa ako najrýchlejšie sa otepľujúci kontinent je vystavená rastúcim teplotám a úmrtiam v dôsledku horúčav, za čo môžu aj mestá. Na správu "Urban Insight" architektonickej spoločnosti Sweco v pondelok upozornil denník The Brussels Times, informuje spravodajca TASR.
Vyše 70 percent Európanov v súčasnosti žije v mestách. Očakáva sa, že do roku 2050 toto číslo stúpne na 84 percent. Teploty na kontinente rastú dvakrát rýchlejšie ako celosvetový priemer. V Bruseli sa situácia považuje za kritickú, spresnil The Brussels Times.
Spoločnosť Sweco preskúmala plány 24 európskych miest v oblasti regulácie tepla a zistila "významné nedostatky" v ich klimatických plánoch.
"Extrémne oteplenie predstavuje značné riziko pre verejné zdravie, energetickú infraštruktúru a ekonomickú produktivitu v mestských oblastiach," zdôrazňuje sa v správe, podľa ktorej počet úmrtí súvisiacich s horúčavami za posledných 20 rokov vzrástol asi o 30 percent.
Takzvaný efekt mestského "tepelného ostrova" prispieva k rýchlejšiemu celkovému nárastu teplôt v Európe. V Bruseli sú teploty až o osem stupňov Celzia vyššie ako v okolitých vidieckych oblastiach. Očakáva sa, že počet dní so "stredným tepelným stresom" (od 26 °C do 32 °C) v meste medzi rokmi 2020 a 2100 vzrastie o 150 percent, čiže každý rok pribudne deväť ďalších dní horúčav.
V severoeurópskych mestách ako Kodaň, Štokholm a Oslo sa podľa správy nárast vĺn horúčav medzi rokmi 2020 a 2100 odhaduje najmenej o 140 percent.
Správa upozornila aj na výrazné predĺženie trvania vĺn horúčav, ktoré predstavujú ohrozenie verejného zdravia, infraštruktúry a zdrojov. Počet dní s horúčavami v Bruseli, ktorých bolo v roku 2020 osemnásť, by sa do roku 2100 viac ako zdvojnásobil - na 40.
Brusel vo svojom klimatickom pláne predstavil riešenia založené zveľaďovaní prírodných podmienok, napríklad rozširovanie zelených plôch.
"Klimatické plány európskych miest sa musia viac zamerať na ochranu zraniteľných skupín zlepšením klimatizácie v predškolských zariadeniach, centrách asistovaného bývania a opatrovateľských domoch," uviedla Séverine Hermandová, expertka na plánovanie odolnosti voči klíme v spoločnosti Sweco.
EÚ na obdobie rokov 2021 – 2027 vyčlenila rozpočet vo výške 680 miliárd eur na opatrenia súvisiace s klimatickými zmenami.
Sweco je jednou z popredných európskych architektonických a inžinierskych poradenských spoločností so sídlom v 14 krajinách (Švédsko, Nórsko, Fínsko, Dánsko, Estónsko, Litva, Bulharsko, Česko, Nemecko, Belgicko, Holandsko, Británia, Írsko a Poľsko), ktorá každoročne realizuje projekty v 70 krajinách po celom svete.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Vyše 70 percent Európanov v súčasnosti žije v mestách. Očakáva sa, že do roku 2050 toto číslo stúpne na 84 percent. Teploty na kontinente rastú dvakrát rýchlejšie ako celosvetový priemer. V Bruseli sa situácia považuje za kritickú, spresnil The Brussels Times.
Spoločnosť Sweco preskúmala plány 24 európskych miest v oblasti regulácie tepla a zistila "významné nedostatky" v ich klimatických plánoch.
"Extrémne oteplenie predstavuje značné riziko pre verejné zdravie, energetickú infraštruktúru a ekonomickú produktivitu v mestských oblastiach," zdôrazňuje sa v správe, podľa ktorej počet úmrtí súvisiacich s horúčavami za posledných 20 rokov vzrástol asi o 30 percent.
Takzvaný efekt mestského "tepelného ostrova" prispieva k rýchlejšiemu celkovému nárastu teplôt v Európe. V Bruseli sú teploty až o osem stupňov Celzia vyššie ako v okolitých vidieckych oblastiach. Očakáva sa, že počet dní so "stredným tepelným stresom" (od 26 °C do 32 °C) v meste medzi rokmi 2020 a 2100 vzrastie o 150 percent, čiže každý rok pribudne deväť ďalších dní horúčav.
V severoeurópskych mestách ako Kodaň, Štokholm a Oslo sa podľa správy nárast vĺn horúčav medzi rokmi 2020 a 2100 odhaduje najmenej o 140 percent.
Správa upozornila aj na výrazné predĺženie trvania vĺn horúčav, ktoré predstavujú ohrozenie verejného zdravia, infraštruktúry a zdrojov. Počet dní s horúčavami v Bruseli, ktorých bolo v roku 2020 osemnásť, by sa do roku 2100 viac ako zdvojnásobil - na 40.
Brusel vo svojom klimatickom pláne predstavil riešenia založené zveľaďovaní prírodných podmienok, napríklad rozširovanie zelených plôch.
"Klimatické plány európskych miest sa musia viac zamerať na ochranu zraniteľných skupín zlepšením klimatizácie v predškolských zariadeniach, centrách asistovaného bývania a opatrovateľských domoch," uviedla Séverine Hermandová, expertka na plánovanie odolnosti voči klíme v spoločnosti Sweco.
EÚ na obdobie rokov 2021 – 2027 vyčlenila rozpočet vo výške 680 miliárd eur na opatrenia súvisiace s klimatickými zmenami.
Sweco je jednou z popredných európskych architektonických a inžinierskych poradenských spoločností so sídlom v 14 krajinách (Švédsko, Nórsko, Fínsko, Dánsko, Estónsko, Litva, Bulharsko, Česko, Nemecko, Belgicko, Holandsko, Británia, Írsko a Poľsko), ktorá každoročne realizuje projekty v 70 krajinách po celom svete.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)