TASR v tejto súvislosti prináša prehľad jedného z najkomplikovanejších volebných systémov na svete.
Autor TASR
Washington 18. januára (TASR) - Obe komory amerického Kongresu na spoločnom zasadnutí 6. januára 2017 oficiálne potvrdili výsledky novembrových (8. novembra 2016) prezidentských volieb. Za prezidenta bol zvolený Donald Trump, ktorý dostal od volebného zhromaždenia 304 hlasov. Demokratka Hillary Clintonová ich získala 227. Všetkých 538 voliteľov volebného zhromaždenia hlasovalo 19. decembra 2016.
Trump vo voľbách zvíťazil, hoci Clintonová dostala o takmer 2,87 milióna viac hlasov voličov než on. Americký volebný systém totiž definuje za víťaza kandidáta, ktorý získa väčšinu z 538 hlasov voliteľov - členov volebného zhromaždenia.
Donald Trump, ktorý kandidoval za Republikánsku stranu, sa po zložení sľubu oficiálne ujme prezidentskej funkcie 20. januára.
TASR v tejto súvislosti prináša prehľad jedného z najkomplikovanejších volebných systémov na svete.
Samotná voľba prezidenta USA sa tradične koná v prvý utorok nasledujúci po prvom pondelku v novembri, čo v roku 2016 pripadlo na 8. november. Pravidlo dátumu konania prezidentských volieb uzákonil Kongres USA už v roku 1845. Utorok členovia vtedajšieho kongresu zvolili preto, aby sa voľby nekonali v sobotu alebo nedeľu, čo sú dni pravidelných náboženský obradov. Pondelok zase opomenuli preto, aby voliči mali čas docestovať do miesta volieb. Mesiac november vybrali zákonodarcovia zase preto, lebo USA boli v 19. storočí zväčša poľnohospodárskou krajinou a v novembri sú už ukončené všetky poľnohospodárske práce.
Na začiatku takmer rok trvajúceho volebného procesu si dva hlavné americké politické subjekty - Demokratická strana a Republikánska strana - vyberú svojich kandidátov na prezidenta a viceprezidenta USA. Maratón volieb sa začína voľbami delegátov na stranícke federálne konventy. Ako prvé sa konajú konferencie voliace delegátov (tzv. caucusy).
Slovo caucus pochádza z pôvodných indiánskych jazykov a znamená volebnú stranícku konferenciu. V 12 štátoch USA, kde sa tento systém využíva, sa schádzajú celoštátne konferencie hlavných politických strán, ktoré rozhodujú o podpore toho-ktorého kandidáta na prezidenta vo federálnom konvente. Vo zvyšných 39 štátoch USA sa jednotliví kandidáti uchádzajú o hlasy priaznivcov dvoch hlavných strán v tzv. primárkach.
Primárne voľby spočívajú v jednoduchom anonymnom vhodení hlasu do urny. Voliči volia priamo delegátov na úrovni štátu. Primárky sú buď otvorené, keď môže delegátov voliť každý občan daného štátu, alebo uzavreté, keď o delegátoch rozhodujú iba členovia príslušnej strany. Počet delegátov konventov za jednotlivé štáty - či už sa vyberajú prostredníctvom caucusov, alebo primárnych volieb - proporcionálne zodpovedá počtu obyvateľov štátu. Konvent každej strany nominuje jediného kandidáta na prezidenta.
V utorok po prvom pondelku v novembri volia občania USA 538-členný zbor voliteľov, v ktorom má každý štát toľko členov, koľko má zástupcov v Kongrese. Ich počet sa odvíja od pomerného počtu obyvateľov.
Voliteľ nesmie byť členom Kongresu a nesmie ani zastávať významnú funkciu vo federálnych úradoch. Voľba voliteľov je de facto voľbou prezidenta, pretože volitelia sú podľa tradície povinní hlasovať za oficiálneho kandidáta svojej strany. Aj preto sú výsledky prezidentských volieb známe už v novembri, aj keď zbor voliteľov formálne volí prezidenta a viceprezidenta v prvý pondelok po druhej strede v decembri v hlavných mestách jednotlivých štátov.
Pri voľbe voliteľov sa uplatňuje väčšinový systém. Víťazstvo hoci s minimálnym rozdielom hlasov dáva kandidátovi právo získať všetky hlasy voliteľov daného štátu. Tak môže byť za prezidenta zvolený kandidát, ktorý dostane viac hlasov voliteľov - napriek tomu, že sa zaňho v celoštátnom meradle vyslovilo menej voličov.
Ak nezíska ani jeden z prezidentských kandidátov väčšinu hlasov voliteľov, volí prezidenta z troch najúspešnejších kandidátov absolútnou väčšinou Snemovňa reprezentantov, a to tak, že všetci jej členovia z jedného štátu majú vždy spolu jeden hlas. Ak nezíska väčšinu nikto z kandidátov na úrad prezidenta, volí hlavu štátu Senát z dvoch najúspešnejších kandidátov, pričom každý senátor má právo hlasovať samostatne.
Ak by sa voľba v Snemovni reprezentantov dostala do slepej uličky a na začiatku funkčného obdobia by ešte nebol zvolený nový prezident, úradoval by zatiaľ ako prezident novozvolený viceprezident. Keby Senát odmietol zvoliť viceprezidenta, pripadal by do úvahy ako úradujúca hlava štátu predseda Snemovne reprezentantov.
Výsledky volieb odovzdajú predsedovi Senátu, následne ich musia preveriť a potvrdiť Senát i Snemovňa reprezentantov.
Volebné hlasy sa zrátajú a novú hlavu štátu vyhlásia začiatkom januára nasledujúceho roku na spoločnej schôdzi oboch komôr Kongresu USA. Prezident a viceprezident sa potom oficiálne ujímajú úradu 20. januára. V prípade, že zvolený prezident zomrie v období medzi voľbou a inauguráciou, stáva sa prezidentom zvolený viceprezident.
Trump vo voľbách zvíťazil, hoci Clintonová dostala o takmer 2,87 milióna viac hlasov voličov než on. Americký volebný systém totiž definuje za víťaza kandidáta, ktorý získa väčšinu z 538 hlasov voliteľov - členov volebného zhromaždenia.
Donald Trump, ktorý kandidoval za Republikánsku stranu, sa po zložení sľubu oficiálne ujme prezidentskej funkcie 20. januára.
TASR v tejto súvislosti prináša prehľad jedného z najkomplikovanejších volebných systémov na svete.
Samotná voľba prezidenta USA sa tradične koná v prvý utorok nasledujúci po prvom pondelku v novembri, čo v roku 2016 pripadlo na 8. november. Pravidlo dátumu konania prezidentských volieb uzákonil Kongres USA už v roku 1845. Utorok členovia vtedajšieho kongresu zvolili preto, aby sa voľby nekonali v sobotu alebo nedeľu, čo sú dni pravidelných náboženský obradov. Pondelok zase opomenuli preto, aby voliči mali čas docestovať do miesta volieb. Mesiac november vybrali zákonodarcovia zase preto, lebo USA boli v 19. storočí zväčša poľnohospodárskou krajinou a v novembri sú už ukončené všetky poľnohospodárske práce.
Na začiatku takmer rok trvajúceho volebného procesu si dva hlavné americké politické subjekty - Demokratická strana a Republikánska strana - vyberú svojich kandidátov na prezidenta a viceprezidenta USA. Maratón volieb sa začína voľbami delegátov na stranícke federálne konventy. Ako prvé sa konajú konferencie voliace delegátov (tzv. caucusy).
Slovo caucus pochádza z pôvodných indiánskych jazykov a znamená volebnú stranícku konferenciu. V 12 štátoch USA, kde sa tento systém využíva, sa schádzajú celoštátne konferencie hlavných politických strán, ktoré rozhodujú o podpore toho-ktorého kandidáta na prezidenta vo federálnom konvente. Vo zvyšných 39 štátoch USA sa jednotliví kandidáti uchádzajú o hlasy priaznivcov dvoch hlavných strán v tzv. primárkach.
Primárne voľby spočívajú v jednoduchom anonymnom vhodení hlasu do urny. Voliči volia priamo delegátov na úrovni štátu. Primárky sú buď otvorené, keď môže delegátov voliť každý občan daného štátu, alebo uzavreté, keď o delegátoch rozhodujú iba členovia príslušnej strany. Počet delegátov konventov za jednotlivé štáty - či už sa vyberajú prostredníctvom caucusov, alebo primárnych volieb - proporcionálne zodpovedá počtu obyvateľov štátu. Konvent každej strany nominuje jediného kandidáta na prezidenta.
V utorok po prvom pondelku v novembri volia občania USA 538-členný zbor voliteľov, v ktorom má každý štát toľko členov, koľko má zástupcov v Kongrese. Ich počet sa odvíja od pomerného počtu obyvateľov.
Voliteľ nesmie byť členom Kongresu a nesmie ani zastávať významnú funkciu vo federálnych úradoch. Voľba voliteľov je de facto voľbou prezidenta, pretože volitelia sú podľa tradície povinní hlasovať za oficiálneho kandidáta svojej strany. Aj preto sú výsledky prezidentských volieb známe už v novembri, aj keď zbor voliteľov formálne volí prezidenta a viceprezidenta v prvý pondelok po druhej strede v decembri v hlavných mestách jednotlivých štátov.
Pri voľbe voliteľov sa uplatňuje väčšinový systém. Víťazstvo hoci s minimálnym rozdielom hlasov dáva kandidátovi právo získať všetky hlasy voliteľov daného štátu. Tak môže byť za prezidenta zvolený kandidát, ktorý dostane viac hlasov voliteľov - napriek tomu, že sa zaňho v celoštátnom meradle vyslovilo menej voličov.
Ak nezíska ani jeden z prezidentských kandidátov väčšinu hlasov voliteľov, volí prezidenta z troch najúspešnejších kandidátov absolútnou väčšinou Snemovňa reprezentantov, a to tak, že všetci jej členovia z jedného štátu majú vždy spolu jeden hlas. Ak nezíska väčšinu nikto z kandidátov na úrad prezidenta, volí hlavu štátu Senát z dvoch najúspešnejších kandidátov, pričom každý senátor má právo hlasovať samostatne.
Ak by sa voľba v Snemovni reprezentantov dostala do slepej uličky a na začiatku funkčného obdobia by ešte nebol zvolený nový prezident, úradoval by zatiaľ ako prezident novozvolený viceprezident. Keby Senát odmietol zvoliť viceprezidenta, pripadal by do úvahy ako úradujúca hlava štátu predseda Snemovne reprezentantov.
Výsledky volieb odovzdajú predsedovi Senátu, následne ich musia preveriť a potvrdiť Senát i Snemovňa reprezentantov.
Volebné hlasy sa zrátajú a novú hlavu štátu vyhlásia začiatkom januára nasledujúceho roku na spoločnej schôdzi oboch komôr Kongresu USA. Prezident a viceprezident sa potom oficiálne ujímajú úradu 20. januára. V prípade, že zvolený prezident zomrie v období medzi voľbou a inauguráciou, stáva sa prezidentom zvolený viceprezident.