Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V rámci uvedeného podporného programu je totiž možné poskytovať Kyjevu iba tzv. nesmrtiace prostriedky, a aj to výhradne iba na dobrovoľnom základe, povedal Szijjártó.
Autor TASR
Budapešť/Brusel 29. novembra (TASR) - V súvislosti s predĺžením programu praktickej podpory NATO pre Ukrajinu, ktorý funguje od roku 2016, sa podarilo uplatniť maďarské aspekty. Po stretnutí Rady NATO - Ukrajina na úrovni ministrov zahraničných vecí v Bruseli to v stredu uviedol šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti na základe správy agentúry MTI.
V rámci uvedeného podporného programu je totiž možné poskytovať Kyjevu iba tzv. nesmrtiace prostriedky, a aj to výhradne iba na dobrovoľnom základe, povedal Szijjártó.
Zároveň pripomenul, že stále platí rozhodnutie NATO, že treba urobiť všetko pre to, aby nedošlo ku konfrontácii s Ruskom. "Hoci na stretnutí vládla špecificky vojnová atmosféra, nikto toto rozhodnutie nespochybňoval," tvrdil maďarský minister.
Podľa jeho slov spojenci dali jasne najavo, že za súčasných okolností neprichádza do úvahy členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii.
K predĺženiu programu praktickej podpory NATO pre Ukrajinu, ktorý sa začal dlho pred vypuknutím súčasnej vojny, v roku 2016, Szijjártó podotkol, že maďarská vláda pri jeho príprave presadzovala dva dôležité aspekty. Jedným bolo zachovanie princípu dobrovoľnosti, aby sa každý členský štát mohol sám rozhodnúť, či sa chce do programu zapojiť, a na druhej strane, aby sa v rámci tejto iniciatívy odovzdávali len nesmrtiace prostriedky.
Szijjártó podčiarkol, že Maďarsko podporuje územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny, no zároveň by sa podľa jeho názoru malo ujasniť, že vojna, ktorá tam zúri, nie je vojnou Európy.
Šéf maďarskej diplomacie dodal, že členstvo Ukrajiny v NATO nie je aktuálne, lebo nie je možné prijať krajinu vo vojnovom stave. Na druhej strane treba vidieť aj to, že NATO je aj hodnotovým spoločenstvom, v ktorom nie je miesto pre štát, ktorý neustále potláča práva národnostných menšín, tvrdil Szijjártó.
Ako dodal, Kyjev sa z hľadiska práva používania materinského jazyka národnostných menšín musí vrátiť k podmienkam z roku 2015.
"Rozumieme a vnímame, že Ukrajinci sľubujú, že už je vypracovaný návrh zákona, že teraz zrazu zvolali zástupcov menšín, čo sa roky nedialo. Teraz sa veľmi snažia," poznamenal Szijjártó, ktorý však namiesto sľubov od Kyjeva očakáva prijať a implementovať príslušnú legislatívu.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
V rámci uvedeného podporného programu je totiž možné poskytovať Kyjevu iba tzv. nesmrtiace prostriedky, a aj to výhradne iba na dobrovoľnom základe, povedal Szijjártó.
Zároveň pripomenul, že stále platí rozhodnutie NATO, že treba urobiť všetko pre to, aby nedošlo ku konfrontácii s Ruskom. "Hoci na stretnutí vládla špecificky vojnová atmosféra, nikto toto rozhodnutie nespochybňoval," tvrdil maďarský minister.
Podľa jeho slov spojenci dali jasne najavo, že za súčasných okolností neprichádza do úvahy členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii.
K predĺženiu programu praktickej podpory NATO pre Ukrajinu, ktorý sa začal dlho pred vypuknutím súčasnej vojny, v roku 2016, Szijjártó podotkol, že maďarská vláda pri jeho príprave presadzovala dva dôležité aspekty. Jedným bolo zachovanie princípu dobrovoľnosti, aby sa každý členský štát mohol sám rozhodnúť, či sa chce do programu zapojiť, a na druhej strane, aby sa v rámci tejto iniciatívy odovzdávali len nesmrtiace prostriedky.
Szijjártó podčiarkol, že Maďarsko podporuje územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny, no zároveň by sa podľa jeho názoru malo ujasniť, že vojna, ktorá tam zúri, nie je vojnou Európy.
Šéf maďarskej diplomacie dodal, že členstvo Ukrajiny v NATO nie je aktuálne, lebo nie je možné prijať krajinu vo vojnovom stave. Na druhej strane treba vidieť aj to, že NATO je aj hodnotovým spoločenstvom, v ktorom nie je miesto pre štát, ktorý neustále potláča práva národnostných menšín, tvrdil Szijjártó.
Ako dodal, Kyjev sa z hľadiska práva používania materinského jazyka národnostných menšín musí vrátiť k podmienkam z roku 2015.
"Rozumieme a vnímame, že Ukrajinci sľubujú, že už je vypracovaný návrh zákona, že teraz zrazu zvolali zástupcov menšín, čo sa roky nedialo. Teraz sa veľmi snažia," poznamenal Szijjártó, ktorý však namiesto sľubov od Kyjeva očakáva prijať a implementovať príslušnú legislatívu.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
