Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Boli sme v pracovni veľvyslanca Holandského kráľovstva na Slovensku J. E. Richarda van Rijssena. Prijal nás na rozhovor, ktorý s ním viedol Pavol Demeš. Sledujte náš CD klub.
Autor Tablet.TV
Bratislava 1. apríla (TABLET.TV) – „Výkon diplomatickej služby sa za posledné desaťročia od základov zmenil. Niekedy bolo podstatou diplomacie získavanie informácií. Dnes ich máme príliš veľa a záleží už len na ich interpretácii. Diplomati už nerokujú za zatvorenými dverami, ich činnosť sa stala verejnou“, povedal veľvyslanec Holandského kráľovstva na Slovensku J. E. Richard van Rijssen, ktorý odpovedal na otázky Pavla Demeša v relácii CD klub.
Témou rozhovoru boli najmä bilaterálne vzťahy medzi Holandskom a Slovenskom, ale aj postavenie krajín v systéme medzinárodných vzťahov s prihliadnutím na členstvo v Európskej únii.
Zahraničná pomoc Slovenskej republike prichádzajúca z členských krajín EÚ po vstupe SR do Únie sa menila. Napríklad v roku 2005 boli aktuálne len projekty, implementované v rámci programov vlády Holandského kráľovstva. Veľvyslanec Richard van Rijssen pripomenul, že Holandsko podporovalo Slovensko v zmenách, ktoré boli potrebné pre vstup krajiny do európskeho klubu. „Slovenská spoločnosť sa stala počas členstva v EÚ omnoho otvorenejšou a demokratickejšou. Myslím, že v rámci našich vzájomných vzťahov na to môžeme byť hrdí, pretože sme mohli byť súčasťou tohto procesu,“ vyjadril sa.
Veľvyslanec vyzdvihol nadštandardné vzťahy medzi Slovenskom a Holandskom, ktoré demonštrovali dve štátne návštevy. V roku 2007 navštívila Slovensko holandská kráľovná Beatrix a štátnu návštevu Holandska absolvoval aj exprezident Ivan Gašparovič. „Štátna návšteva je tým najvyšším možným dôkazom dobrých vzťahov medzi dvoma krajinami,“ pripomenul ambasádor.
Richard van Rijssen si myslí, že obe krajiny sú si zvnútra veľmi podobné. Či už geografickou rozlohou, ale aj otvorenou, proexportnou ekonomikou. Okrem toho definoval vzájomné ekonomické vzťahy ako „atypické“. „Na Slovensku máme jedného veľmi veľkého investora -Heineken,“ upresnil. Sú však aj oblasti, v ktorých by sa podľa ambasádora dalo urobiť ešte viac. Snáď najdôležitejšou je agrikultúra, ale aj rozvoj moderných technológií.
Holandsko sa ujalo svojich predsedníckych povinností v rámci Rady ministrov 1. januára 2016. Od 1. júla čaká rovnaká úloha Slovensko. Kým pre Holandsko je predsedníctvo už pomaly rutinou, Slovensko je nováčik. Aké sú priority Holandska? „Veľmi úzko spolupracujeme s predsedníckym triom (tri členské krajiny, ktoré podľa Lisabonskej zmluvy kooperujú na spoločnom politickom programe v rámci predsedníctva v Rade EÚ, pozn. red.) na vypracovaní spoločného programu. Chceme vytvoriť bezpečnú Európu s kvalitnou zahraničnou politikou,“ vysvetlil holandský veľvyslanec.
Medzi ďalšie priority holandského predsedníctva patrí ekonomický rast a zamestnanosť, migrácia, prehlbovanie hospodárskej a menovej únie a oblasť klímy a energetiky. Tieto priority korešpondujú s 18-mesačným programom celého predsedníckeho tria.
Podľa van Rijessena bude predsedníctvo v Rade EÚ pre Slovensko vynikajúcou príležitosťou prezentovať krajinu v čo najlepšom svetle. Úspešné predsedníctvo je podľa neho vtedy, keď prebehne „hladko“. V tejto súvislosti podotkol, že slovenské ministerstvo zahraničia je na túto úlohu veľmi dobre pripravené. Slovensku zároveň odporučil, že bude musieť rýchlo reagovať na udalosti, pred ktorými stojí v tomto roku európska dvadsaťosmička. Počas predsedníctva sa Slovensko nevyhne riešeniu dôsledkov, ktoré so sebou prinesie výsledok referenda o zotrvaní Veľkej Británie v Únii.
Pozrite si reláciu CD KLUB.
Témou rozhovoru boli najmä bilaterálne vzťahy medzi Holandskom a Slovenskom, ale aj postavenie krajín v systéme medzinárodných vzťahov s prihliadnutím na členstvo v Európskej únii.
Zahraničná pomoc Slovenskej republike prichádzajúca z členských krajín EÚ po vstupe SR do Únie sa menila. Napríklad v roku 2005 boli aktuálne len projekty, implementované v rámci programov vlády Holandského kráľovstva. Veľvyslanec Richard van Rijssen pripomenul, že Holandsko podporovalo Slovensko v zmenách, ktoré boli potrebné pre vstup krajiny do európskeho klubu. „Slovenská spoločnosť sa stala počas členstva v EÚ omnoho otvorenejšou a demokratickejšou. Myslím, že v rámci našich vzájomných vzťahov na to môžeme byť hrdí, pretože sme mohli byť súčasťou tohto procesu,“ vyjadril sa.
Veľvyslanec vyzdvihol nadštandardné vzťahy medzi Slovenskom a Holandskom, ktoré demonštrovali dve štátne návštevy. V roku 2007 navštívila Slovensko holandská kráľovná Beatrix a štátnu návštevu Holandska absolvoval aj exprezident Ivan Gašparovič. „Štátna návšteva je tým najvyšším možným dôkazom dobrých vzťahov medzi dvoma krajinami,“ pripomenul ambasádor.
Richard van Rijssen si myslí, že obe krajiny sú si zvnútra veľmi podobné. Či už geografickou rozlohou, ale aj otvorenou, proexportnou ekonomikou. Okrem toho definoval vzájomné ekonomické vzťahy ako „atypické“. „Na Slovensku máme jedného veľmi veľkého investora -Heineken,“ upresnil. Sú však aj oblasti, v ktorých by sa podľa ambasádora dalo urobiť ešte viac. Snáď najdôležitejšou je agrikultúra, ale aj rozvoj moderných technológií.
Holandsko sa ujalo svojich predsedníckych povinností v rámci Rady ministrov 1. januára 2016. Od 1. júla čaká rovnaká úloha Slovensko. Kým pre Holandsko je predsedníctvo už pomaly rutinou, Slovensko je nováčik. Aké sú priority Holandska? „Veľmi úzko spolupracujeme s predsedníckym triom (tri členské krajiny, ktoré podľa Lisabonskej zmluvy kooperujú na spoločnom politickom programe v rámci predsedníctva v Rade EÚ, pozn. red.) na vypracovaní spoločného programu. Chceme vytvoriť bezpečnú Európu s kvalitnou zahraničnou politikou,“ vysvetlil holandský veľvyslanec.
Medzi ďalšie priority holandského predsedníctva patrí ekonomický rast a zamestnanosť, migrácia, prehlbovanie hospodárskej a menovej únie a oblasť klímy a energetiky. Tieto priority korešpondujú s 18-mesačným programom celého predsedníckeho tria.
Podľa van Rijessena bude predsedníctvo v Rade EÚ pre Slovensko vynikajúcou príležitosťou prezentovať krajinu v čo najlepšom svetle. Úspešné predsedníctvo je podľa neho vtedy, keď prebehne „hladko“. V tejto súvislosti podotkol, že slovenské ministerstvo zahraničia je na túto úlohu veľmi dobre pripravené. Slovensku zároveň odporučil, že bude musieť rýchlo reagovať na udalosti, pred ktorými stojí v tomto roku európska dvadsaťosmička. Počas predsedníctva sa Slovensko nevyhne riešeniu dôsledkov, ktoré so sebou prinesie výsledok referenda o zotrvaní Veľkej Británie v Únii.
Pozrite si reláciu CD KLUB.
