Taipei 18. októbra (Teraz.sk) – Čínska ľudová republika (ČĽR) považuje Taiwan za svoju súčasť. No Taiwan má vlastného prezidenta a vlastnú vládu, republiku vybudovali na princípoch demokracie a odmietajú prijať politický systém, na ktorom stojí ČĽR.

Hoci prvou oficiálne založenou bola Republika Čína v Taipei na Taiwane v roku 1912, neskôr založená ČĽR (v roku 1949) zaberala na mape až príliš veľké miesto na to, aby si ostatní všímali Taiwan. Taipei musel v roku 1971 uvoľniť stoličku v OSN, aby si ČĽR mala kde sadnúť. Ekonomický potenciál Taiwanu je v súčasnosti neignorovateľný, ale rozsudok, ktorú Čínu svet uzná, je pravdepodobne neodvolateľný.

Taiwan sa prezentuje ako silná krajina, ktorá chce nadviazať diplomatické styky s ostatnými, no pravda je taká, že každý štát, ktorý sa začne hrať s Taiwanom, ČĽR vyhodí zo svojho pieskoviska. Nechcú sa ČĽR podriadiť, ale ani sa jej postaviť. Asi vedia, že ak by tak urobili, ČĽR ich oberie nielen o ich pieskovisko, ale aj o všetky formičky.

Medzi unifikáciou a nezávislosťou je zlatá stredná cesta

Po dlhých rokoch konfrontácií a bojov medzi Taiwanom a ČĽR sa situácia zmenila. Hoci sa Taiwan Číne nevzdal, ani na ňu nemieri zbraňou. Namiesto neustáleho trieskania na dvere OSN žiadajú status quo. Jednoducho aby všetko ostalo také neutrálne, ako je teraz. Nechcú sa s ČĽR spojiť a prijať jej politický systém, ale nechcú ani nezávislosť.

Foto: Kristína Grebáčová

Neprísť o to, čo vybudovali, môžu teda jedine počas status quo. Unifikáciou by sa museli vzdať demokracie a niektorí obyvatelia sa boja aj zhoršenia životného štandardu: „Taiwan je skvelé miesto na život, kontinentálna Čína je na tom horšie, tam sa žije ťažko, bol som tam už veľakrát, videl som to,“ povedal jeden obyvateľ Taiwanu.

Nezávislosť by Taiwan pravdepodobne ekonomicky položila

Keby tvrdo išli za nezávislosťou, nastal by takisto problém v ich ekonomike. Taiwan je ekonomicky veľmi silná krajina, majú veľmi rozvinutý IT sektor a 90 % notebookov na svete má minimálne súčiastky z Taiwanu, ak už nie sú odtiaľ celé. Celosvetovo známe značky notebookov z Taiwanu sú napríklad Acer a Asus. Ak telefonujete z HTC, tiež rozprávate do čisto taiwanského zariadenia.

Hrubý domáci produkt Taiwanu za rok 2013 sa vyšplhal až na 505,4 miliardy amerických dolárov. Svetová banka síce Taiwan v rebríčku nemá, ale zaradil by sa na 27. miesto zo štátov celého sveta. Keďže sa ich vzťahy s ČĽR zlepšili, začali exportovať svoje produkty aj tam. A práve toto je miesto, kam toho exportujú najviac (26,2 %). Že by kameň úrazu? Keby vyžadovali úplnú nezávislosť, práve toto by asi boli tie formičky, ktorých by sa vzdávali najťažšie.

Riešenie si vybrali obyvatelia

Taiwanská vláda novinárom prízvukovala, že status quo je voľba obyvateľov. Dali nám do rúk aj štatistiky, podľa ktorých väčšina opýtaných (31,8 %) žiada status quo a rozhodnutie neskôr. Druhé miesto v tomto rebríčku zaberá status quo definitívne (28,2 %). Niektorí sa vyslovili za status quo a nezávislosť neskôr (20,1 %) a iní za status quo a unifikáciu neskôr (6,6 %). Okamžitú nezávislosť vraj požaduje 6,6 % a len málokto chce okamžitú unifikáciu s ČĽR (1,8 %).

„Áno, je to pravda, chceme status quo. To keby sme začali s Čínou bojovať, tak sme omnoho menší ostrov, nemáme šancu to vyhrať,“ povedal mi človek na nočných trhoch a druhý ho doplnil: „Určite status quo. Boj s Čínou by sme isto prehrali. A keby sme sa s ňou mali spojiť, tak by z nás určite urobila toho menšieho hráča v tomto tíme. Boli by sme ten slabší brat, ktorý nemá žiadne slovo, viete, čo chcem povedať, jednoducho ten utláčaný.“



Ako to naozaj je, to asi vedia len tí, ktorí o tom rozhodujú. A pravdepodobne o národných veciach rozhodujú dobre, keďže Taiwančania uctievajú prezidenta ako idol a skandujú na národných oslavách založenia republiky (počas ktorých mimochodom vysielali v čínskej televízii film o Mao Ce-tungovi, čo sa dá považovať za jemnú provokáciu). Istý však je, že pre dve Číny je na svete naozaj príliš málo miesta, takže zlepšenie vzťahov bude prospešné.