Fidel CastroFoto: TASR/AP Marino Ramos drží transparent s nápisom "Slobodu Kube" v reakcii na oznámenie rezignácie kubánskeho prezidenta Fidela Castra 19. februára 2008 v Miami.Foto: TASR/AP
Politik sa 19. februára 2008 vzdal úradu predsedu Rady štátu a hlavného veliteľa ozbrojených síl. Vzdal sa aj kandidatúry na funkciu kubánskeho prezidenta.
Havana 26. novembra (TASR) - Bývalý kubánsky prezident Fidel Castro zomrel v piatok večer vo veku 90 rokov, informovala o tom dnes ráno kubánska agentúra Prensa Latina.
Február 2008 bol pre Fidela Castra prelomový. Politik sa 19. februára 2008 vzdal úradu predsedu Rady štátu a hlavného veliteľa ozbrojených síl. Vzdal sa aj kandidatúry na funkciu kubánskeho prezidenta. Kubánsky parlament 24. februára 2008 zvolil jeho brata Raúla Castra za nového predsedu Rady štátu. Raúl CastroFoto: TASR/AP Photo
Toto je text oznámenia kubánskeho vodcu Fidela Castra občanom, v ktorom 19. februára 2008 píše, že sa nevráti do čela krajiny ako prezident a odstupuje aj z postu vrchného veliteľa ozbrojených síl. Posolstvo zverejnil v španielčine a angličtine komunistický denník Granma na svojej internetovej stránke.
"Drahí krajania,
minulý týždeň v piatok 15. februára som vám sľúbil, že vo svojej nasledujúcej úvahe sa budem zaoberať otázkou, ktorá zaujíma mnohých krajanov. Toto je skôr posolstvo.
Prišla chvíľa nominovať a zvoliť Radu štátu (najvyšší vládny orgán), jej predsedu (a zároveň prezidenta krajiny), podpredsedu a tajomníka.
Mnoho rokov som zastával vážený post predsedu Štátnej rady (prezidenta krajiny). 15. februára 1976 bola schválená Socialistická ústava v slobodných, priamych a tajných voľbách, na ktorých sa zúčastnilo 95 percent oprávnených voličov.
V ten istý rok 2. decembra vzniklo prvé Národné zhromaždenie: zvolilo Štátnu radu a jej predsedníctvo. Predtým som bol takmer 18 rokov premiérom. Vždy som mal prepotrebné výsady pokračovať v revolučnej práci za podpory prevažnej väčšiny ľudu.
V zahraničí boli takí ľudia, ktorí privítali môj kritický zdravotný stav a mysleli si, že moje dočasné odstúpenie 31. júla 2006 z funkcie predsedu Štátnej rady, ktorú som odovzdal jej prvému podpredsedovi Raúlovi Castrovi, je konečné.
Lenže Raúl, ktorý je takisto ministrom ozbrojených síl, vzhľadom na jeho osobné danosti, a ďalší súdruhovia z vedenia strany aj štátu, neboli ochotní uvažovať nad mojím odchodom z verejného života do ústrania, napriek môjmu podlomenému zdraviu.
Pre mňa bolo nepríjemné čeliť nepriateľom, ktorí robili všetko možné, len aby sa ma zbavili, a nechcel som im vyhovieť.
Neskôr počas môjho núteného ústrania som sa dokázal zotaviť tak, že som úplne ovládol svoje myslenie a mohol oveľa viac čítať a meditovať. Mal som dostatok fyzických síl na niekoľkohodinové písanie. Tento čas som trávil aj rehabilitáciou a liečebnými programami.
... Na druhej strane, pokiaľ ide o moje zdravie, bol som mimoriadne opatrný, aby som nevzbudil očakávania, lebo som cítil, že neodvratný koniec uprostred zápasu prinesie traumatizujúce správy nášmu ľudu.
Mojou prvoradou úlohou bolo preto politicky aj psychologicky pripraviť náš ľud na moju neprítomnosť po toľkých rokoch zápasu. Neustále som tvrdil, že moje zotavovanie nie je 'bez rizík'.
Mojou túžbou vždy bolo vykonávať si povinnosti až do posledného dychu. To je všetko, čo môžem ponúknuť.
Mojim najdrahším krajanom, ktorí ma nedávno poctili zvolením za člena parlamentu, oznamujem, že sa nebudem uchádzať a ani neprijmem - opakujem, nebudem sa uchádzať a ani neprijmem - funkcie predsedu Štátnej rady a vrchného veliteľa ozbrojených síl."
