Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vianoce v Taliansku sa nesú najmä v znamení rodinných stretnutí a množstva jedla. Večera je bohatá na stoloch vo všetkých častiach krajiny, no jednotlivé chody sa líšia v závislosti od regiónov.
Autor TASR
Catania/Rím 24. decembra (TASR) - Talianske Vianoce sa nesú najmä v znamení rodinných stretnutí a množstva jedla na štedrovečernom stole, no tradície a zvyky sa odlišujú v závislosti od jednotlivých regiónov. Predovšetkým najväčší taliansky ostrov Sicília, ktorý sa nachádza v Stredozemnom mori, je známy špecifickými vianočnými oslavami. V rozhovore pre TASR to uviedol vulkanológ Giuseppe Marsala, ktorý pochádza z Catanie.
Taliani sa do vianočnej atmosféry vo veľkom naladia pomerne skoro – už 8. decembra na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorý je dňom pracovného pokoja. Vtedy sa vo väčšine domácností zdobí vianočný stromček, ktorý sa potom skladá 6. decembra.
Vianoce v Taliansku sa nesú najmä v znamení rodinných stretnutí a množstva jedla. Štedrovečerná večera je bohatá na stoloch vo všetkých častiach krajiny, no jednotlivé chody sa líšia v závislosti od regiónov. Platí však, že na Štedrý deň sa mäso neje, talianska večera sa preto skladá z viacerých jedál pripravených z rýb či morských plodov. Tradične ide najmä o tuniaka či ančovičky, obľúbená je i treska v rajčinovej omáčke s olivami, ktorú na Sicílii volajú baccal. Taliani na Vianoce jedia i mušle, cestoviny so slávkami či rizoto s morskými plodmi.
"Ťažko povedať, ktorý vianočný deň je pre Talianov najdôležitejší a kedy sa konzumuje najviac chodov, pretože my na Sicílii oslavujeme jedlom od Štedrého dňa až po Druhý sviatok vianočný, čiže nepretržite 72 hodín," zažartoval Marsala. Dodal, že na sviatočnom stole nesmie chýbať i tradičný dezert panettone s čokoládou a kandizovaným ovocím, ktorý sa však v súčasnosti v moderných domácnostiach čoraz častejšie plní pistáciovým krémom alebo slaným karamelom.
Najmä Sicília je región, ktorý sa zvykmi a tradíciami značne odlišuje od zvyšku Talianska. Tamojší obyvatelia sa po Štedrej večeri presunú na námestie pred kostol, kde zapália vatru z dreva a konárov. Oheň, ktorý má symbolicky zohriať malého Ježiška v jasličkách, horí celú noc. Ľudia sa pri ňom zohrievajú a čakajú na polnočnú bohoslužbu.
Na Prvý sviatok vianočný ráno si deti nájdu pod stromčekom darčeky. Namiesto Ježiška, ako je zvykom u nás, ich však nosí Babbo Natale (v preklade Otec Vianoc).
"V sicílskych rodinách je zvykom počas vianočných sviatkov hrávať rôzne kartové hry. Obľubujeme ich i mimo Vianoc, ale počas sviatkov sa do nich zapája celá rodina," vysvetľuje sicílske zvyky Marsala.
Viacerí ľudia sa tiež zapájajú do živých betlehemov, ktoré sú populárne v celom Taliansku. Táto tradícia pochádza z 13. storočia, keď prvé jasličky, čiže scénu narodenia Ježiša Krista, vytvoril svätý František z Assisi. Postavy Márie, Jozefa a Ježiška hrajú skutoční ľudia, v betlehemoch sa nachádzajú aj živé hospodárske zvieratá.
Taliani sú podľa Marsalu veľmi poverčivým národom, preto sa špecifickým zvyklostiam nevyhnú ani na Silvestra. V tento deň preto jedia bravčové mäso a strukoviny, ktoré im majú zaručiť hojnosť a bohatstvo. V posledný deň roka tiež musia mať oblečené niečo červenej farby, najlepšie spodnú bielizeň, čo im vraj zaručí v novom roku úspech a šťastie.
Taliani sa do vianočnej atmosféry vo veľkom naladia pomerne skoro – už 8. decembra na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorý je dňom pracovného pokoja. Vtedy sa vo väčšine domácností zdobí vianočný stromček, ktorý sa potom skladá 6. decembra.
Vianoce v Taliansku sa nesú najmä v znamení rodinných stretnutí a množstva jedla. Štedrovečerná večera je bohatá na stoloch vo všetkých častiach krajiny, no jednotlivé chody sa líšia v závislosti od regiónov. Platí však, že na Štedrý deň sa mäso neje, talianska večera sa preto skladá z viacerých jedál pripravených z rýb či morských plodov. Tradične ide najmä o tuniaka či ančovičky, obľúbená je i treska v rajčinovej omáčke s olivami, ktorú na Sicílii volajú baccal. Taliani na Vianoce jedia i mušle, cestoviny so slávkami či rizoto s morskými plodmi.
"Ťažko povedať, ktorý vianočný deň je pre Talianov najdôležitejší a kedy sa konzumuje najviac chodov, pretože my na Sicílii oslavujeme jedlom od Štedrého dňa až po Druhý sviatok vianočný, čiže nepretržite 72 hodín," zažartoval Marsala. Dodal, že na sviatočnom stole nesmie chýbať i tradičný dezert panettone s čokoládou a kandizovaným ovocím, ktorý sa však v súčasnosti v moderných domácnostiach čoraz častejšie plní pistáciovým krémom alebo slaným karamelom.
Najmä Sicília je región, ktorý sa zvykmi a tradíciami značne odlišuje od zvyšku Talianska. Tamojší obyvatelia sa po Štedrej večeri presunú na námestie pred kostol, kde zapália vatru z dreva a konárov. Oheň, ktorý má symbolicky zohriať malého Ježiška v jasličkách, horí celú noc. Ľudia sa pri ňom zohrievajú a čakajú na polnočnú bohoslužbu.
Na Prvý sviatok vianočný ráno si deti nájdu pod stromčekom darčeky. Namiesto Ježiška, ako je zvykom u nás, ich však nosí Babbo Natale (v preklade Otec Vianoc).
"V sicílskych rodinách je zvykom počas vianočných sviatkov hrávať rôzne kartové hry. Obľubujeme ich i mimo Vianoc, ale počas sviatkov sa do nich zapája celá rodina," vysvetľuje sicílske zvyky Marsala.
Viacerí ľudia sa tiež zapájajú do živých betlehemov, ktoré sú populárne v celom Taliansku. Táto tradícia pochádza z 13. storočia, keď prvé jasličky, čiže scénu narodenia Ježiša Krista, vytvoril svätý František z Assisi. Postavy Márie, Jozefa a Ježiška hrajú skutoční ľudia, v betlehemoch sa nachádzajú aj živé hospodárske zvieratá.
Taliani sú podľa Marsalu veľmi poverčivým národom, preto sa špecifickým zvyklostiam nevyhnú ani na Silvestra. V tento deň preto jedia bravčové mäso a strukoviny, ktoré im majú zaručiť hojnosť a bohatstvo. V posledný deň roka tiež musia mať oblečené niečo červenej farby, najlepšie spodnú bielizeň, čo im vraj zaručí v novom roku úspech a šťastie.
