Battisti (65) je v izolácii pol druha roka - odvtedy, ako sa priznal k štyrom vraždám spáchaným v 70. rokoch v rámci neúspešných snáh o vyvolanie ľavicovej revolúcie v krajine.
Autor TASR
Rím 8. septembra (TASR) - Bývalý komunistický aktivista Cesare Battisti drží hladovku na protest proti podmienkam vo väzení, v ktorom je držaný v samoväzbe. Podľa agentúry AFP o tom v utorok informovali talianske médiá.
Battisti (65) je v izolácii pol druha roka - odvtedy, ako sa priznal k štyrom vraždám spáchaným v 70. rokoch v rámci neúspešných snáh o vyvolanie ľavicovej revolúcie v krajine.
Battisti v liste svojmu právnikovi, ktorý zverejnili talianske médiá, uvádza, že "po vyčerpaní všetkých ďalších dostupných nástrojov na uplatnenie svojich práv" je "nútený uchýliť sa k úplnej hladovke a odmietaniu lekárskej starostlivosti".
Battistiho advokát Davide Steccanella pre tlačovú agentúru ANSA uviedol, že jeho klient je v prísne stráženom väzení Oristano na stredomorskom ostrove Sardínia "odrezaný od všetkých kontaktov a aktivít". V samoväzbe mal pritom byť iba šesť mesiacov.
Battisti v roku 1981 ušiel z väznice v Taliansku, kde bol internovaný od roku 1979 v očakávaní súdneho procesu. V rokoch 1990 a 1991 bol v Taliansku v neprítomnosti odsúdený za štyri politické vraždy spáchané v 70. rokoch minulého storočia.
Počas takmer 40 rokov na úteku pred spravodlivosťou Battisti žil v Brazílii, Mexiku a Francúzsku, kde sa v 90. rokoch živil písaním kriminálnych románov a našiel si aj mnoho priateľov medzi tamojšími ľavicovými intelektuálmi.
Zlomové pre kauzu Battisti bolo zvolenie krajne pravicového Jaira Bolsonara za prezidenta Brazílie, ktorý už počas predvolebnej kampane Taliansku sľúbil, že v prípade svojho víťazstva vo voľbách talianskeho odsúdenca vydá do jeho vlasti.
Príkaz na Battistiho vydanie podpísal Bolsonaro v decembri 2018. Battisti následne ušiel do Bolívie, kde ho v januári 2019 zadržali a neskôr ho previezli to Talianska.
Battisti nebol len významnou postavou politických nepokojov tzv. olovených rokov, ktoré v Taliansku trvali od konca 60. do konca 80. rokov a počas ktorých boli krajne ľavicovými či krajne pravicovými teroristami v Taliansku zavraždené stovky ľudí. V očiach veľkej časti talianskej verejnosti bol aj stelesnením arogancie a neochoty vydať sa spravodlivosti.
Battisti (65) je v izolácii pol druha roka - odvtedy, ako sa priznal k štyrom vraždám spáchaným v 70. rokoch v rámci neúspešných snáh o vyvolanie ľavicovej revolúcie v krajine.
Battisti v liste svojmu právnikovi, ktorý zverejnili talianske médiá, uvádza, že "po vyčerpaní všetkých ďalších dostupných nástrojov na uplatnenie svojich práv" je "nútený uchýliť sa k úplnej hladovke a odmietaniu lekárskej starostlivosti".
Battistiho advokát Davide Steccanella pre tlačovú agentúru ANSA uviedol, že jeho klient je v prísne stráženom väzení Oristano na stredomorskom ostrove Sardínia "odrezaný od všetkých kontaktov a aktivít". V samoväzbe mal pritom byť iba šesť mesiacov.
Battisti v roku 1981 ušiel z väznice v Taliansku, kde bol internovaný od roku 1979 v očakávaní súdneho procesu. V rokoch 1990 a 1991 bol v Taliansku v neprítomnosti odsúdený za štyri politické vraždy spáchané v 70. rokoch minulého storočia.
Počas takmer 40 rokov na úteku pred spravodlivosťou Battisti žil v Brazílii, Mexiku a Francúzsku, kde sa v 90. rokoch živil písaním kriminálnych románov a našiel si aj mnoho priateľov medzi tamojšími ľavicovými intelektuálmi.
Zlomové pre kauzu Battisti bolo zvolenie krajne pravicového Jaira Bolsonara za prezidenta Brazílie, ktorý už počas predvolebnej kampane Taliansku sľúbil, že v prípade svojho víťazstva vo voľbách talianskeho odsúdenca vydá do jeho vlasti.
Príkaz na Battistiho vydanie podpísal Bolsonaro v decembri 2018. Battisti následne ušiel do Bolívie, kde ho v januári 2019 zadržali a neskôr ho previezli to Talianska.
Battisti nebol len významnou postavou politických nepokojov tzv. olovených rokov, ktoré v Taliansku trvali od konca 60. do konca 80. rokov a počas ktorých boli krajne ľavicovými či krajne pravicovými teroristami v Taliansku zavraždené stovky ľudí. V očiach veľkej časti talianskej verejnosti bol aj stelesnením arogancie a neochoty vydať sa spravodlivosti.