Rím 4. mája (TASR) - Taliansky historik umenia Silvano Vinceti tvrdí, že krajinu na pozadí slávneho obrazu Mona Lisa od Leonarda da Vinciho identifikoval ako mestečko Laterina v provincii Arezzo južne od Florencie v Toskánsku. Ako poznamenala agentúra DPA, o tejto téme sa medzi historikmi umenia viedli dlhé roky vášnivé diskusie.

Na stredajšej tlačovej konferencii v Ríme Vinceti informoval, že k svoju záveru dospel na základe skúmania kamenného mosta, ktorý je na obraze vyobrazený za ľavým ramenom Mony Lisy.

Na základe historických dokumentov a fotografií z dronu historik tvrdí, že ide o most Romito di Laterina, ktorý je v súčasnosti čiastočne zrútený.

DPA pripomenula, že miesto zobrazené Leonardom da Vincim na obraze Mona Lisa je vo svete umenia už dlhé roky zdrojom sporov. Hypotézy na vyriešenie tejto záhady predložili viacerí historici.

Kým zobrazený vodný tok sa vo všeobecnosti považuje za rieku Arno s mnohými meandrami, pokiaľ ide o identitu mosta, názory historikov sa rôznia: podľa niektorých odborníkov ide o most Buriano, ktorý sa tiež nachádza južne od Florencie a súčasne aj neďaleko mosta Romito di Laterina, iní experti sa domnievajú, že ide o most Bobbio severne od Janova.

Vinceti však tieto názory odmieta: poukazuje na to, že počet oblúkov znázornených na obraze, v tomto prípade štyri, zodpovedá počtu oblúkov, ktorými disponuje ním uvádzaný most.

Podotýka tiež, že v čase, keď Da Vinci maľoval Monu Lisu, žil vo Valdarne a po moste Romito di Laterina pravdepodobne často prechádzal.

V obci Laterina, ktorá má niečo vyše 3500 obyvateľov, tento historikov záver vyvolal záujem a zvedavosť.

Starostka obce Simona Neriová avizovala, že obec sa pokúsi zachrániť to, čo z mosta zostalo. Dodala, že si to bude vyžadovať finančné prostriedky.

Podľa političky má pozdĺž rieky Arno vzniknúť cyklotrasa, ktorá by mala viesť v blízkosti zvyškov mosta. Starostka dúfa, že obec takto priláka turistov.

Ďalšou stále nevyriešenou záhadou Mony Lisy je, koho da Vinci vlastne namaľoval: v Taliansku i vo Francúzsku je obraz známy aj pod názvom La Gioconda, pretože panuje presvedčenie, že by malo ísť o portrét Lisy del Giocondo - manželky florentského obchodníka. Ďalšie teórie naznačujú, že renesančný maliar namaľoval inú ženu alebo dokonca muža. Pripúšťa sa aj, že nejde o zvečnenie reálne žijúceho človeka.

Je to maľba olejovou farbou na topoľové drevo technikou sfumato - ide o prekrývanie prechodov medzi svetlom a tieňom, tzv. efekt šerosvitu. Žena na obraze sleduje diváka s nenapodobniteľným, tajuplným úsmevom, ktorý sa tiež stal predmetom mnohých špekulácií.

V súčasnosti je tento obraz vystavený v parížskom múzeu Louvre.