Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poľský premiér Mateusz Morawiecki nebol pri pamätníku Stepana Banderu.
Autor TASR
Bratislava 8. decembra (TASR) — Poľský premiér Mateusz Morawiecki navštívil koncom novembra 2022 Kyjev. Krátko po jeho návšteve sa na sociálnych sieťach začala šíriť fotografia, na ktorej údajne kladie kvety pri pamätníku Stepana Banderu, ukrajinského nacionalistu, ktorý kolaboroval s nacistickým Nemeckom. Fotografia bola však zmanipulovaná. Na fotografii, ktorá bola zneužitá pre fotomontáž, kladie Morawiecki totiž kvety pri kyjevskom pamätníku obetiam hladomoru zo stalinistickej éry. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Poľský premiér navštívil 26. novembra 2022 Kyjev spolu s premiérkou Litvy Ingridou Šimonyté v rámci stretnutia tzv. Lublinského trojuholníka. Počas oficiálnej návštevy sa stretol aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. V ten deň položil aj kvety k pamätníku v centre Kyjeva pri príležitosti 90. výročia Holodomoru, veľkého hladomoru z rokov 1932 - 1933 na Ukrajine, spôsobeného politikou sovietskeho vodcu Josifa Stalina, pričom zahynulo 3,9 milióna Ukrajincov.
Kancelária poľského premiéra pre agentúru AFP uviedla, že Morawieckeho pri pamätníku sprevádzal námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Anton Demochin. Agentúra pomocou vyhľadávania dodatočných informácií o Morawieckeho návšteve, identifikovala pôvodnú fotografiu, ktorá bola neskôr zneužitá na fotomontáž.
Pôvodná fotografia vznikla pri pamätníku obetí hladomoru, pričom jej originál zverejnil aj Úrad predsedu vlády Poľskej republiky na Twitteri. Autor zmanipulovaného záberu z tejto fotografie vystrihol dve postavy, ktoré pridal do fotografie, na ktorej je pamätník Stepana Banderu. Ten sa však nachádza v obci Kozivka neďaleko Ternopilu na západe Ukrajiny.
Bandera bol kontroverzný ukrajinský nacionalista a jeden z vodcov Organizácie ukrajinských nacionalistov. V snahe ubrániť nezávislosť Ukrajiny pred sovietskymi vojskami sa Bandera a jeho stúpenci pridali na stranu nacistického Nemecka a v roku 1941 založili nezávislý ukrajinský štát s hlavným mestom Ľvov. Nacistické Nemecko však odmietlo uznať nezávislosť Ukrajiny a Bandera bol až do jesene 1944 väzňom v koncentračnom tábore Sachsenhausen.
Prokremeľská propaganda podľa AFP často využíva Banderu a jeho hnutie na vykreslenie Ukrajiny ako krajiny, ktorá sympatizuje s nacistickou ideológiou. Ruský prezident Vladimir Putin 24. februára 2022 priamo uviedol "denacifikáciu" ako dôvod ruskej invázie na Ukrajinu.
Poľský premiér navštívil 26. novembra 2022 Kyjev spolu s premiérkou Litvy Ingridou Šimonyté v rámci stretnutia tzv. Lublinského trojuholníka. Počas oficiálnej návštevy sa stretol aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. V ten deň položil aj kvety k pamätníku v centre Kyjeva pri príležitosti 90. výročia Holodomoru, veľkého hladomoru z rokov 1932 - 1933 na Ukrajine, spôsobeného politikou sovietskeho vodcu Josifa Stalina, pričom zahynulo 3,9 milióna Ukrajincov.
Kancelária poľského premiéra pre agentúru AFP uviedla, že Morawieckeho pri pamätníku sprevádzal námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Anton Demochin. Agentúra pomocou vyhľadávania dodatočných informácií o Morawieckeho návšteve, identifikovala pôvodnú fotografiu, ktorá bola neskôr zneužitá na fotomontáž.
Pôvodná fotografia vznikla pri pamätníku obetí hladomoru, pričom jej originál zverejnil aj Úrad predsedu vlády Poľskej republiky na Twitteri. Autor zmanipulovaného záberu z tejto fotografie vystrihol dve postavy, ktoré pridal do fotografie, na ktorej je pamätník Stepana Banderu. Ten sa však nachádza v obci Kozivka neďaleko Ternopilu na západe Ukrajiny.
Bandera bol kontroverzný ukrajinský nacionalista a jeden z vodcov Organizácie ukrajinských nacionalistov. V snahe ubrániť nezávislosť Ukrajiny pred sovietskymi vojskami sa Bandera a jeho stúpenci pridali na stranu nacistického Nemecka a v roku 1941 založili nezávislý ukrajinský štát s hlavným mestom Ľvov. Nacistické Nemecko však odmietlo uznať nezávislosť Ukrajiny a Bandera bol až do jesene 1944 väzňom v koncentračnom tábore Sachsenhausen.
Prokremeľská propaganda podľa AFP často využíva Banderu a jeho hnutie na vykreslenie Ukrajiny ako krajiny, ktorá sympatizuje s nacistickou ideológiou. Ruský prezident Vladimir Putin 24. februára 2022 priamo uviedol "denacifikáciu" ako dôvod ruskej invázie na Ukrajinu.
