Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Západné krajiny pred zemetrasením v Turecku nestiahli svojich veľvyslancov.
Autor TASR
Ankara/Bratislava 14. marca (TASR) - Na sociálnych sieťach sa šírili zavádzajúce tvrdenia o tom, že osem západných krajín stiahlo personál zo svojich veľvyslanectiev v Turecku krátko predtým, ako tuto krajinu postihlo 6. februára 2023 ničivé zemetrasenie. Mediálne správy a príspevky na sociálnych sieťach však dokazujú, že západní veľvyslanci sa v Turecku v čase zemetrasenia nachádzali. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
"Zoznam krajín, ktoré stiahli svojich ľudí z Turecka 24 hodín pred zemetrasením," píše sa v nepravdivom facebookovom príspevku z 15. februára 2023. Súčasťou príspevku je snímka tweetu v angličtine, podľa ktorej údajne Kanada, Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Belgicko, Taliansko, Holandsko a Francúzsko stiahli svojich veľvyslancov z Turecka tesne pred zemetrasením. Niektorí používatelia sociálnych sietí si tieto tvrdenia spojili aj s konšpiračnými teóriami, podľa ktorých boli ničivé otrasy v Turecku a Sýrii vyvolané človekom.
Zástupcovia francúzskeho, kanadského, nemeckého, belgického, holandského a talianskeho veľvyslanectva v Turecku pre agentúru AFP uviedli, že ich veľvyslanci sa v krajine svojho pôsobiska nachádzali aj v čase zemetrasenia.
"Holandský veľvyslanec nebol evakuovaný. Od začiatku roka 2023 nebol mimo Turecka," odpovedal Soleiman Ghafouri, druhý tajomník holandského veľvyslanectva v Turecku, pričom dodal, že v momente katastrofy bol ambasádor Joep Wijnands v Ankare.
Hovorca belgickej federálnej verejnej služby pre zahraničné veci 23. februára 2023 pre AFP uviedol, že belgický konzulát v Istanbule je stále uzavretý pre verejnosť z dôvodu "teroristickej hrozby" po incidente so spálením výtlačkov koránu. Dodal však, že konzulát je funkčný a belgické veľvyslanectvo v Ankare bolo v deň zemetrasenia otvorené. "Všetci belgickí diplomatickí a konzulárni pracovníci v Turecku boli 6. februára o piatej hodine ráno plne pripravení riešiť následky zemetrasenia vrátane situácie viac ako 200 Belgičanov žijúcich v najviac postihnutých oblastiach," povedal pre AFP.
Príspevky na sociálnych sieťach z overených profilov ôsmich veľvyslanectiev zo 6. februára, ktoré dohľadala a preskúmala AFP, tiež dokazujú, že po zemetrasení ich zamestnanci v Turecku pracovali. Americké veľvyslanectvo na otázku AFP priamo neodpovedalo, ale veľvyslanec USA v Turecku Jeffry Flake sa na druhý deň po zemetrasení objavil v telemoste televízie CNN z Ankary a hovoril o aktuálnej situácii s jej moderátorom Jakeom Tapperom.
Twitterové príspevky od britskej veľvyslankyne v Turecku Jill Morrisovej tiež naznačujú, že v čase zemetrasenia bola v Turecku. Napríklad už 6. februára zverejnila príspevok o zemetrasení, alebo 13. februára snímku zachytávajúcu balenie humanitárnej pomoci v Ankare pre ľudí postihnutých zemetrasením.
Aj v Maďarsku sa šíril podobný zavádzajúci príspevok, pričom ako zdroj uvádzal článok tlačovej agentúry Associated Press (AP), ktorý však nemal so zemetrasením nič spoločné. Článok AP sa týkal napätia medzi Tureckom a niektorými západnými krajinami v súvislosti s hromadným zatváraním európskych konzulátov v Istanbule z bezpečnostných dôvodov. Tieto incidenty prišli v čase, keď sa zvýšilo diplomatické napätie v súvislosti s tureckým odkladaním ratifikácie vstupu Švédska a Fínska do NATO.
"Zoznam krajín, ktoré stiahli svojich ľudí z Turecka 24 hodín pred zemetrasením," píše sa v nepravdivom facebookovom príspevku z 15. februára 2023. Súčasťou príspevku je snímka tweetu v angličtine, podľa ktorej údajne Kanada, Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Belgicko, Taliansko, Holandsko a Francúzsko stiahli svojich veľvyslancov z Turecka tesne pred zemetrasením. Niektorí používatelia sociálnych sietí si tieto tvrdenia spojili aj s konšpiračnými teóriami, podľa ktorých boli ničivé otrasy v Turecku a Sýrii vyvolané človekom.
Zástupcovia francúzskeho, kanadského, nemeckého, belgického, holandského a talianskeho veľvyslanectva v Turecku pre agentúru AFP uviedli, že ich veľvyslanci sa v krajine svojho pôsobiska nachádzali aj v čase zemetrasenia.
"Holandský veľvyslanec nebol evakuovaný. Od začiatku roka 2023 nebol mimo Turecka," odpovedal Soleiman Ghafouri, druhý tajomník holandského veľvyslanectva v Turecku, pričom dodal, že v momente katastrofy bol ambasádor Joep Wijnands v Ankare.
Hovorca belgickej federálnej verejnej služby pre zahraničné veci 23. februára 2023 pre AFP uviedol, že belgický konzulát v Istanbule je stále uzavretý pre verejnosť z dôvodu "teroristickej hrozby" po incidente so spálením výtlačkov koránu. Dodal však, že konzulát je funkčný a belgické veľvyslanectvo v Ankare bolo v deň zemetrasenia otvorené. "Všetci belgickí diplomatickí a konzulárni pracovníci v Turecku boli 6. februára o piatej hodine ráno plne pripravení riešiť následky zemetrasenia vrátane situácie viac ako 200 Belgičanov žijúcich v najviac postihnutých oblastiach," povedal pre AFP.
Príspevky na sociálnych sieťach z overených profilov ôsmich veľvyslanectiev zo 6. februára, ktoré dohľadala a preskúmala AFP, tiež dokazujú, že po zemetrasení ich zamestnanci v Turecku pracovali. Americké veľvyslanectvo na otázku AFP priamo neodpovedalo, ale veľvyslanec USA v Turecku Jeffry Flake sa na druhý deň po zemetrasení objavil v telemoste televízie CNN z Ankary a hovoril o aktuálnej situácii s jej moderátorom Jakeom Tapperom.
Twitterové príspevky od britskej veľvyslankyne v Turecku Jill Morrisovej tiež naznačujú, že v čase zemetrasenia bola v Turecku. Napríklad už 6. februára zverejnila príspevok o zemetrasení, alebo 13. februára snímku zachytávajúcu balenie humanitárnej pomoci v Ankare pre ľudí postihnutých zemetrasením.
Aj v Maďarsku sa šíril podobný zavádzajúci príspevok, pričom ako zdroj uvádzal článok tlačovej agentúry Associated Press (AP), ktorý však nemal so zemetrasením nič spoločné. Článok AP sa týkal napätia medzi Tureckom a niektorými západnými krajinami v súvislosti s hromadným zatváraním európskych konzulátov v Istanbule z bezpečnostných dôvodov. Tieto incidenty prišli v čase, keď sa zvýšilo diplomatické napätie v súvislosti s tureckým odkladaním ratifikácie vstupu Švédska a Fínska do NATO.
