Zástupcovia horských sídiel a tamojších samospráv sa o prijatie zonácie a stanovenie jasných pravidiel pre všetky subjekty pôsobiace na území Tatranského národného parku snažia už dlhé roky.
Autor TASR
Vysoké Tatry 14. augusta (TASR) – Tatranci vnímajú vyjadrenia ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa k schváleniu zonácie do konca roka s rezervou. Šéf rezortu pred časom povedal, že prijatiu zonácie by pomohlo schválenie zákona o ochrane prírody v septembri a že ak by sa tak stalo, návrh zonácie by mohol existovať do konca roka.
Zástupcovia horských sídiel a tamojších samospráv sa o prijatie zonácie a stanovenie jasných pravidiel pre všetky subjekty pôsobiace na území Tatranského národného parku (TANAP-u) snažia už dlhé roky. Starosta Štrby a predseda predstavenstva Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry Michal Sýkora upozornil na to, že jasné pravidlá, ktoré by obce a mestá mohli premietnuť do svojich územných plánov a systematicky sa tak venovať rozvoju svojich území k spokojnosti obyvateľov i návštevníkov, však stále nemajú k dispozícii. Dodal, že už pred desiatimi rokmi vláda SR na výjazdovom zasadaní v okrese Poprad prijala uznesenie, že zonácia bude prijatá v konkrétnom termíne, doteraz to tak nie je. Aj preto vnímajú posledné vyjadrenia Sólymosa s rezervou.
„Každý rok sa toto uznesenie vo vláde predlžuje a termín ukončenia sa odkladá, a my tomu už prestávame veriť. Opakuje sa situácia, že pred voľbami sa deklaruje, že zonácia bude schválená, vždy sa finišuje a potom prichádzajú voľby a po nich sa zasa zvoľní aktivita. Vytvára to pochybnosti aj u predstaviteľov samosprávy, že proces sa zbytočne naťahuje. To, čo samospráva požaduje a potrebuje na zabezpečenie služieb prevádzky a rozvoja našich území, sú pravidlá s rovnakými podmienkami pre všetkých,“ uviedol Sýkora.
Absencia zonácie podľa neho pritom stavia samosprávy pred neraz absurdné problémy, napríklad v súvislosti s výstavbou toaliet v zastavanom území. „Keď si človek uvedomí, koľko návštevníkov príde do Tatier, je jasné, že aj takéto základné veci musíme riešiť. Ak sme jednoducho raz v zastavanej časti, mali by tam platiť iné pravidlá ako v horskom masíve,“ skonštatoval Sýkora a dodal, že podmienkou je v tejto súvislosti úprava stupňa ochrany prírody. Zároveň ocenil dlhoročnú veľmi dobrú spoluprácu s riaditeľom Správy TANAP-u Pavlom Majkom a vedením Štátnych Lesov TANAP-u. „Sú však aj legislatívne prekážky, ktoré bránia prirodzenému rozvoju územia s rešpektovaním ochrany prírody. My si vážime prírodu, ktorú okolo seba máme, ktorá nám spríjemňuje život, ale veľakrát aj komplikuje, najmä v zime. Je potrebné v takejto symbióze schváliť aj samotnú zonáciu,“ zdôraznil Sýkora.
Na potrebu prijatia zonácie upozornili otvoreným listom adresovaným kompetentným ministerstvám účastníci okrúhleho stola v marci vo Vysokých Tatrách – medzi signatármi výzvy boli Asociácia horských sídiel Slovenska, Regionálne združenie tatranských a podtatranských obcí, ako aj subjekty cestovného ruchu pôsobiace v Tatrách. Následne v júli vznikla iniciatíva Dajme Tatrám tvar, ktorá chce apelovať na zodpovedné orgány, aby oficiálne spustili proces prijatia novej zonácie TANAP-u. Jej cieľom nie je podpora konkrétneho návrhu, ale upozornenie na to, že súčasný stav vedie k mnohým praktickým problémom. „Pri neriešení dôjde k vzniku problémov, ktoré vyvolajú nespokojnosť, a povedie to k stagnácii celého územia,“ uzavrel Sýkora.
Zástupcovia horských sídiel a tamojších samospráv sa o prijatie zonácie a stanovenie jasných pravidiel pre všetky subjekty pôsobiace na území Tatranského národného parku (TANAP-u) snažia už dlhé roky. Starosta Štrby a predseda predstavenstva Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry Michal Sýkora upozornil na to, že jasné pravidlá, ktoré by obce a mestá mohli premietnuť do svojich územných plánov a systematicky sa tak venovať rozvoju svojich území k spokojnosti obyvateľov i návštevníkov, však stále nemajú k dispozícii. Dodal, že už pred desiatimi rokmi vláda SR na výjazdovom zasadaní v okrese Poprad prijala uznesenie, že zonácia bude prijatá v konkrétnom termíne, doteraz to tak nie je. Aj preto vnímajú posledné vyjadrenia Sólymosa s rezervou.
„Každý rok sa toto uznesenie vo vláde predlžuje a termín ukončenia sa odkladá, a my tomu už prestávame veriť. Opakuje sa situácia, že pred voľbami sa deklaruje, že zonácia bude schválená, vždy sa finišuje a potom prichádzajú voľby a po nich sa zasa zvoľní aktivita. Vytvára to pochybnosti aj u predstaviteľov samosprávy, že proces sa zbytočne naťahuje. To, čo samospráva požaduje a potrebuje na zabezpečenie služieb prevádzky a rozvoja našich území, sú pravidlá s rovnakými podmienkami pre všetkých,“ uviedol Sýkora.
Absencia zonácie podľa neho pritom stavia samosprávy pred neraz absurdné problémy, napríklad v súvislosti s výstavbou toaliet v zastavanom území. „Keď si človek uvedomí, koľko návštevníkov príde do Tatier, je jasné, že aj takéto základné veci musíme riešiť. Ak sme jednoducho raz v zastavanej časti, mali by tam platiť iné pravidlá ako v horskom masíve,“ skonštatoval Sýkora a dodal, že podmienkou je v tejto súvislosti úprava stupňa ochrany prírody. Zároveň ocenil dlhoročnú veľmi dobrú spoluprácu s riaditeľom Správy TANAP-u Pavlom Majkom a vedením Štátnych Lesov TANAP-u. „Sú však aj legislatívne prekážky, ktoré bránia prirodzenému rozvoju územia s rešpektovaním ochrany prírody. My si vážime prírodu, ktorú okolo seba máme, ktorá nám spríjemňuje život, ale veľakrát aj komplikuje, najmä v zime. Je potrebné v takejto symbióze schváliť aj samotnú zonáciu,“ zdôraznil Sýkora.
Na potrebu prijatia zonácie upozornili otvoreným listom adresovaným kompetentným ministerstvám účastníci okrúhleho stola v marci vo Vysokých Tatrách – medzi signatármi výzvy boli Asociácia horských sídiel Slovenska, Regionálne združenie tatranských a podtatranských obcí, ako aj subjekty cestovného ruchu pôsobiace v Tatrách. Následne v júli vznikla iniciatíva Dajme Tatrám tvar, ktorá chce apelovať na zodpovedné orgány, aby oficiálne spustili proces prijatia novej zonácie TANAP-u. Jej cieľom nie je podpora konkrétneho návrhu, ale upozornenie na to, že súčasný stav vedie k mnohým praktickým problémom. „Pri neriešení dôjde k vzniku problémov, ktoré vyvolajú nespokojnosť, a povedie to k stagnácii celého územia,“ uzavrel Sýkora.