Od roku 2016 žil v dobrovoľnom exile v Spojených arabských emirátoch, aby sa vo vlasti vyhol súdnym procesom vo viacerých kauzách.
Autor TASR
Islamabad 6. februára (TASR) - Telo bývalého pakistanského prezidenta Parvíza Mušarrafa, ktorý v nedeľu zomrel vo veku 79 rokov v dubajskom exile, prevezú v pondelok do vlasti. Pohreb sa očakáva ešte v ten istý deň na nespresnenom mieste, informuje TASR na základe správy tlačovej agentúry AFP.
Generál Mušarraf bol počas "vojny proti terorizmu" kľúčovým spojencom USA. Od roku 2016 žil v dobrovoľnom exile v Spojených arabských emirátoch, aby sa vo vlasti vyhol súdnym procesom vo viacerých kauzách.
Mušarraf sa chopil moci počas nekrvavého prevratu v roku 1999. V čase útokov na USA z 11. septembra 2001 pôsobil súčasne ako veliteľ pakistanskej armády, šéf výkonnej moci a prezident.
Dvakrát pozastavil platnosť ústavy a bol obvinený zo zmanipulovania referenda, ktoré posilnilo jeho moc, z bezohľadného porušovania ľudských práv a zatýkania svojich oponentov počas jeho takmer deväťročnej vlády.
Počas invázie do susedného Afganistanu sa stal hlavným regionálnym spojencom USA a islamistickí militanti sa ho preto niekoľkokrát pokúsili zavraždiť. Spolupráca s USA však Pakistanu priniesla i obrovský prílev zahraničnej pomoci, ktorá posilnila jeho hospodárstvo.
V roku 2013 sa Mušarraf neúspešne pokúsil o návrat k moci, ktorý mu zmaril zákaz kandidovania vo voľbách. V roku 2019 ho v neprítomnosti odsúdili na trest smrti za vlastizradu v súvislosti s jeho rozhodnutím zaviesť výnimočný stav v roku 2007. Verdikt bol neskôr zrušený ako protiústavný.
Diagnostikovali mu nevyliečiteľné ochorenie amyloidózu, pri ktorom sahromadí proteín amyloidu v telesných orgánoch, čo vedie k ich postupnému zlyhávaniu. Od vlaňajšieho roka bol preto Mušarraf napojený na pľúcnu ventiláciu.
Generál Mušarraf bol počas "vojny proti terorizmu" kľúčovým spojencom USA. Od roku 2016 žil v dobrovoľnom exile v Spojených arabských emirátoch, aby sa vo vlasti vyhol súdnym procesom vo viacerých kauzách.
Mušarraf sa chopil moci počas nekrvavého prevratu v roku 1999. V čase útokov na USA z 11. septembra 2001 pôsobil súčasne ako veliteľ pakistanskej armády, šéf výkonnej moci a prezident.
Dvakrát pozastavil platnosť ústavy a bol obvinený zo zmanipulovania referenda, ktoré posilnilo jeho moc, z bezohľadného porušovania ľudských práv a zatýkania svojich oponentov počas jeho takmer deväťročnej vlády.
Počas invázie do susedného Afganistanu sa stal hlavným regionálnym spojencom USA a islamistickí militanti sa ho preto niekoľkokrát pokúsili zavraždiť. Spolupráca s USA však Pakistanu priniesla i obrovský prílev zahraničnej pomoci, ktorá posilnila jeho hospodárstvo.
V roku 2013 sa Mušarraf neúspešne pokúsil o návrat k moci, ktorý mu zmaril zákaz kandidovania vo voľbách. V roku 2019 ho v neprítomnosti odsúdili na trest smrti za vlastizradu v súvislosti s jeho rozhodnutím zaviesť výnimočný stav v roku 2007. Verdikt bol neskôr zrušený ako protiústavný.
Diagnostikovali mu nevyliečiteľné ochorenie amyloidózu, pri ktorom sahromadí proteín amyloidu v telesných orgánoch, čo vedie k ich postupnému zlyhávaniu. Od vlaňajšieho roka bol preto Mušarraf napojený na pľúcnu ventiláciu.