Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Autor TASR
Paríž/Bratislava 10. novembra (TASR) - Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) vyhlásila v roku 2001 na 10. november Svetový deň vedy pre mier a rozvoj (World Science Day for Peace and Development). Prvýkrát sa pod záštitou UNESCO celosvetovo pripomínal 10. novembra 2002, a odvtedy sa tak koná každý rok.
Tento deň poukazuje na významnú úlohu vedy v spoločnosti a na potrebu zapojiť širšiu verejnosť do diskusií o nových vedeckých otázkach. Zdôrazňuje tiež dôležitosť a význam vedy v našom každodennom živote. Užším prepojením vedy so spoločnosťou má Svetový deň vedy pre mier a rozvoj za cieľ zabezpečiť, aby boli občania informovaní o vývoji vo vede. A v nie neposlednom rade je úlohou tohto dňa aj podpora medzinárodnej solidarity v oblasti výmeny vedeckých poznatkov medzi jednotlivými krajinami.
Svet stojí pred globálnymi výzvami, medzi ktoré patrí napríklad zmena podnebia a jej dôsledky na samotné prežitie. So zmenou podnebia súvisí spôsob prístupu k dostatočnému množstvu obnoviteľných zdrojov energie bez negatívnych dôsledkov na životné prostredie. Ďalšou výzvou je potreba zásobovania rastúcej populácie Zeme čistou vodou a potravinami, ktoré sa pestujú v udržateľných podmienkach pri obnove ekosystémov. Pri všetkých týchto výzvach, pri hľadaní odpovedí na ne a ich riešení zohráva veda nezastupiteľnú úlohu.
Téma tohtoročného Svetového dňa vedy pre mier a rozvoj sa nesie v duchu hesla: Budovanie dôvery vo vedu. "Úloha vedy pri formovaní našej kolektívnej budúcnosti môže byť splnená len vtedy, keď existuje dôvera vo vedu. Je to dôvera vo vedu, ktorá poháňa vývoj a aplikáciu riešení založených na dôkazoch na mnohostranné výzvy nášho sveta," píše sa na webovej stránke UNESCO v súvislosti s tohtoročný Svetovým dňom vedy pre mier a rozvoj.
Vedecká obec na celom svete využíva 10. november na organizovanie mnohých podujatí a diskusií, aby upozornila širšiu verejnosť na význam vedy pre spoločnosť a pokúsila sa zmierniť neraz i priepastné rozdiely medzi ňou a ostatnými členmi spoločnosti.
Súčasťou osláv Svetového dňa vedy pre mier a rozvoj bude v sídle UNESCO v Paríži aj slávnostné odovzdávanie Ceny UNESCO Kalinga za popularizáciu vedy. Ide o najstaršiu cenu UNESCO - vytvorená bola v roku 1951. Udeľuje sa osobnosti, ktorá sa na vedeckom poli, ale aj v oblasti médií výrazne zaslúžila o interpretáciu a zrozumiteľný výklad významu vedy pre spoločnosť, jej prínos pre verejné blaho i riešenie aktuálnych globálnych problémov.
Prvým laureátom tohto prestížneho ocenenia, súčasťou ktorého je medaila UNESCO - Albert Einstein a finančná odmena 40.000 dolárov, sa stal v roku 1952 francúzsky fyzik Louis de Broglie. Držiteľmi ceny Kalinga sú ďalej napríklad anglický evolučný biológ Julian Huxley, americká antropologička Margaret Meadová, francúzsky astrofyzik Jean-Pierre Luminet alebo český astronóm a astrofyzik, významný popularizátor vedy v oblasti astronómie, astrofyziky a vzťahu vedy a viery Jiří Grygar.
Tento deň poukazuje na významnú úlohu vedy v spoločnosti a na potrebu zapojiť širšiu verejnosť do diskusií o nových vedeckých otázkach. Zdôrazňuje tiež dôležitosť a význam vedy v našom každodennom živote. Užším prepojením vedy so spoločnosťou má Svetový deň vedy pre mier a rozvoj za cieľ zabezpečiť, aby boli občania informovaní o vývoji vo vede. A v nie neposlednom rade je úlohou tohto dňa aj podpora medzinárodnej solidarity v oblasti výmeny vedeckých poznatkov medzi jednotlivými krajinami.
Svet stojí pred globálnymi výzvami, medzi ktoré patrí napríklad zmena podnebia a jej dôsledky na samotné prežitie. So zmenou podnebia súvisí spôsob prístupu k dostatočnému množstvu obnoviteľných zdrojov energie bez negatívnych dôsledkov na životné prostredie. Ďalšou výzvou je potreba zásobovania rastúcej populácie Zeme čistou vodou a potravinami, ktoré sa pestujú v udržateľných podmienkach pri obnove ekosystémov. Pri všetkých týchto výzvach, pri hľadaní odpovedí na ne a ich riešení zohráva veda nezastupiteľnú úlohu.
Téma tohtoročného Svetového dňa vedy pre mier a rozvoj sa nesie v duchu hesla: Budovanie dôvery vo vedu. "Úloha vedy pri formovaní našej kolektívnej budúcnosti môže byť splnená len vtedy, keď existuje dôvera vo vedu. Je to dôvera vo vedu, ktorá poháňa vývoj a aplikáciu riešení založených na dôkazoch na mnohostranné výzvy nášho sveta," píše sa na webovej stránke UNESCO v súvislosti s tohtoročný Svetovým dňom vedy pre mier a rozvoj.
Vedecká obec na celom svete využíva 10. november na organizovanie mnohých podujatí a diskusií, aby upozornila širšiu verejnosť na význam vedy pre spoločnosť a pokúsila sa zmierniť neraz i priepastné rozdiely medzi ňou a ostatnými členmi spoločnosti.
Súčasťou osláv Svetového dňa vedy pre mier a rozvoj bude v sídle UNESCO v Paríži aj slávnostné odovzdávanie Ceny UNESCO Kalinga za popularizáciu vedy. Ide o najstaršiu cenu UNESCO - vytvorená bola v roku 1951. Udeľuje sa osobnosti, ktorá sa na vedeckom poli, ale aj v oblasti médií výrazne zaslúžila o interpretáciu a zrozumiteľný výklad významu vedy pre spoločnosť, jej prínos pre verejné blaho i riešenie aktuálnych globálnych problémov.
Prvým laureátom tohto prestížneho ocenenia, súčasťou ktorého je medaila UNESCO - Albert Einstein a finančná odmena 40.000 dolárov, sa stal v roku 1952 francúzsky fyzik Louis de Broglie. Držiteľmi ceny Kalinga sú ďalej napríklad anglický evolučný biológ Julian Huxley, americká antropologička Margaret Meadová, francúzsky astrofyzik Jean-Pierre Luminet alebo český astronóm a astrofyzik, významný popularizátor vedy v oblasti astronómie, astrofyziky a vzťahu vedy a viery Jiří Grygar.
