Akadémia TASR
Všetky správy
Svetový deň vody vyhlásili v júni 1992 na konferencii Organizácie Spojených národov (OSN) o životnom prostredí a rozvoji (UNCED) v brazílskom meste Rio de Janeiro.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
New York/Bratislava 22. marca (TASR) - Svetový deň vody vyhlásili v júni 1992 na konferencii Organizácie Spojených národov (OSN) o životnom prostredí a rozvoji (UNCED) v brazílskom meste Rio de Janeiro. Pripomína sa od roku 1993 vždy 22. marca. Téma Svetového dňa vody v roku 2025 sa týka ochrany ľadovcov, ktoré sa podľa OSN topia rýchlejšie ako kedykoľvek predtým, čo súvisí s globálnym otepľovaním. Ochrana ľadovcov sa musí stať základom všetkých plánov na riešenie klimatických zmien a globálnej vodnej krízy.
Ľadovce tvorí nahromadená masa ľadu a snehu, formujúca sa tisíce rokov. Viac ako 275.000 ľadovcov na celom svete pokrýva približne 700.000 štvorcových kilometrov. Najčastejšie sa delia na Horské a kontinentálne. Horské ľadovce sa pod vlastnou váhou pomaly kĺžu do dolín. Kontinentálny ľadovec pokrýva iba Grónsko a Antarktídu.
Rok 2024 bol najteplejším v histórii meraní. S tým súvisia výrazné zmeny klímy, ako aj topenie ľadovcov, ktoré má vážne dôsledky na ekosystémy a obyvateľov chladných klimatických oblastí. Negatívnym faktorom rýchlejšieho topenia ľadovcov sú záplavy, suchá, zosuvy pôdy, či stúpanie hladiny morí. Ak by sa všetok ľad na Zemi roztopil, hladina oceánov by sa zvýšila o približne 70 metrov. Dnešná hladina mora je asi o 20 centimetrov vyššia ako v roku 1900.
Podľa OSN je nevyhnutné znížiť emisie skleníkových plynov, aby sa spomalil ústup ľadovcov, pričom množstvo roztopenej vody sa musí spracovať udržateľnejšie. Ľadovce sú životne dôležité a ich existencia ovplyvňuje množstvo a dostupnosť pitnej vody, má vplyv na poľnohospodárstvo, priemysel, či výrobu čistej energie.
V roku 2023 stratili ľadovce viac ako 600 gigaton vody, čo je najväčšia hromadná strata za posledných 50 rokov. Približne 70 percent sladkej vody na Zemi existuje vo forme snehu alebo ľadu. Takmer dve miliardy ľudí sa spoliehajú na vodu z ľadovcov, topiaceho sa snehu a horského odtoku na pitie, poľnohospodárstvo a výrobu energie. Obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C by mohlo zachrániť ľadovce na dvoch tretinách lokalít svetového dedičstva.
Ľadovce tvorí nahromadená masa ľadu a snehu, formujúca sa tisíce rokov. Viac ako 275.000 ľadovcov na celom svete pokrýva približne 700.000 štvorcových kilometrov. Najčastejšie sa delia na Horské a kontinentálne. Horské ľadovce sa pod vlastnou váhou pomaly kĺžu do dolín. Kontinentálny ľadovec pokrýva iba Grónsko a Antarktídu.
Rok 2024 bol najteplejším v histórii meraní. S tým súvisia výrazné zmeny klímy, ako aj topenie ľadovcov, ktoré má vážne dôsledky na ekosystémy a obyvateľov chladných klimatických oblastí. Negatívnym faktorom rýchlejšieho topenia ľadovcov sú záplavy, suchá, zosuvy pôdy, či stúpanie hladiny morí. Ak by sa všetok ľad na Zemi roztopil, hladina oceánov by sa zvýšila o približne 70 metrov. Dnešná hladina mora je asi o 20 centimetrov vyššia ako v roku 1900.
Podľa OSN je nevyhnutné znížiť emisie skleníkových plynov, aby sa spomalil ústup ľadovcov, pričom množstvo roztopenej vody sa musí spracovať udržateľnejšie. Ľadovce sú životne dôležité a ich existencia ovplyvňuje množstvo a dostupnosť pitnej vody, má vplyv na poľnohospodárstvo, priemysel, či výrobu čistej energie.
V roku 2023 stratili ľadovce viac ako 600 gigaton vody, čo je najväčšia hromadná strata za posledných 50 rokov. Približne 70 percent sladkej vody na Zemi existuje vo forme snehu alebo ľadu. Takmer dve miliardy ľudí sa spoliehajú na vodu z ľadovcov, topiaceho sa snehu a horského odtoku na pitie, poľnohospodárstvo a výrobu energie. Obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C by mohlo zachrániť ľadovce na dvoch tretinách lokalít svetového dedičstva.
