Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. november 2024
< sekcia Zahraničie

Téma západného Balkánu v agende EÚ je úspech bulharského predsedníctva

ilustračná snímka Foto: TASR/AP

V oblasti bezpečnosti majú Bulhari ambíciu dosiahnuť dohodu o reforme tzv. dublinského azylového systému, čo sa nepodarilo štyrom predchádzajúcim predsedníctvam.

Sofia 11. januára (TASR) - Na štyri hlavné priority Bulharska na čele Európskej únie upozornila európskych novinárov vo štvrtok v Sofii ministerka zodpovedná za predsedníctvo v Rade EÚ Liľana Pavlovová. Za najväčší úspech považuje to, že sa podarilo presadiť zapracovanie vzťahov s krajinami západného Balkánu do európskej agendy.

Podľa jej slov Bulharsko v rámci svojho prvého predsedníctva v Rade EÚ vsadilo na bezpečnosť, solidaritu a stabilitu. Zvolilo si štyri hlavné okruhy tém - bezpečnosť Európy a mladí ľudia, bezpečnosť a stabilita v silnej a jednotnej Európe, európska perspektíva pre západný Balkán a digitálna ekonomika a digitálne zručnosti.

V oblasti bezpečnosti majú Bulhari ambíciu dosiahnuť dohodu o reforme tzv. dublinského azylového systému, čo sa nepodarilo štyrom predchádzajúcim predsedníctvam. V digitálnej oblasti si želajú, aby sa im spolu s nadchádzajúcim rakúskym predsedníctvom do konca tohto roka podarilo úplne sfunkčniť jednotný digitálny trh.

Pavlovová priznala, že keď sa bulharská strana pokúšala presvedčiť Brusel, že treba venovať zvýšenú pozornosť krajinám západného Balkánu, nestretla sa s veľkým pochopením. O to viac je dnes vláda v Sofii hrdá na to, že sa túto tému podarilo presadiť. "Považujeme to za prvý úspech nášho predsedníctva," skonštatovala.

Pavlovová pripomenula, že 17. mája sa v Sofii uskutoční summit EÚ-západný Balkán, zároveň však zdôraznila, že nepôjde o "rozširovací summit". Sofijská deklarácia by mala potvrdiť európsku perspektívu skupiny šiestich krajín tohto regiónu a umožniť prípravu špecifických plánov pre každú z kandidátskych krajín.

Podľa neoficiálnych informácií z Bruselu sa najnovšie rozšírenie Únie predpokladá okolo roku 2025, pričom najďalej v prístupovom procese je Čierna Hora a potom Srbsko.

Bulharsko sa však snaží poukázať aj na potrebu lepšieho prepojenia medzi EÚ a západným Balkánom, a to v oblasti dopravy, energetiky, telekomunikácií, vzdelávania a medziľudských vzťahov. Bulharská strana ide príkladom, keď zlacňuje roamingové hovory s Macedónskom, a tvrdí, že užšie prepojenie s týmto regiónom bude v prospech podnikania a v prospech ľudí, ktorým prinavráti dôveru v projekt EÚ.