Výskumníci odobrali vzorky pravekých malieb z 11 španielskych jaskýň a ich vek stanovili pomocou uránového datovania namiesto tradičného uhlíkovej metódy.
Autor TASR
Washington 15. júna (TASR) - Nové testy dokázali, že praveké jaskynné maľby v Španielsku sú najstaršie na svete, takže podľa názoru niektorých vedcov nemusia byť dielom moderného človeka, ale často zaznávaných neandertálcov. Vyplýva to zo štúdie, ktorú dnes zverejnil odborný časopis Science.
Výskumníci odobrali vzorky pravekých malieb z 11 španielskych jaskýň a ich vek stanovili pomocou uránového datovania namiesto tradičného uhlíkovej metódy.
Najstaršie sa ukázali byť vzorky farby z červeného kruhu v jaskyni El Castillo. Jedna z nich má minimálne 40.800 rokov, čo je zhruba o 15.000 rokov viac, než sa doteraz myslelo.
Najmenej 37.300 rokov majú odtlačky rúk v ďalšej španielskej jaskyni a len o trochu mladšie sú tamojšie maľby koní.
Za najstaršiu sa doteraz považovali maľby vo francúzskej jaskyni Chauvet, ktorej vek sa odhadoval na 37-32.000 rokov.
Význam nových testov spočíva v skutočnosti, že španielske maľby boli datované približne do kľúčového obdobia, keď Európu začal popri starších neandertálcov osídľovať moderný človek.
"Je veľká šanca, že tieto výsledky naznačujú autorstvo neandertálcov. Ale nemôžem povedať, že by sme toto tvrdenie dokázali," uviedol spoluautor štúdie antropológ Joao Zilhao z univerzity v Barcelone. Iní vedci túto hypotézu odmietajú, uviedla agentúra AP.
Výskumníci odobrali vzorky pravekých malieb z 11 španielskych jaskýň a ich vek stanovili pomocou uránového datovania namiesto tradičného uhlíkovej metódy.
Najstaršie sa ukázali byť vzorky farby z červeného kruhu v jaskyni El Castillo. Jedna z nich má minimálne 40.800 rokov, čo je zhruba o 15.000 rokov viac, než sa doteraz myslelo.
Najmenej 37.300 rokov majú odtlačky rúk v ďalšej španielskej jaskyni a len o trochu mladšie sú tamojšie maľby koní.
Za najstaršiu sa doteraz považovali maľby vo francúzskej jaskyni Chauvet, ktorej vek sa odhadoval na 37-32.000 rokov.
Význam nových testov spočíva v skutočnosti, že španielske maľby boli datované približne do kľúčového obdobia, keď Európu začal popri starších neandertálcov osídľovať moderný človek.
"Je veľká šanca, že tieto výsledky naznačujú autorstvo neandertálcov. Ale nemôžem povedať, že by sme toto tvrdenie dokázali," uviedol spoluautor štúdie antropológ Joao Zilhao z univerzity v Barcelone. Iní vedci túto hypotézu odmietajú, uviedla agentúra AP.