Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
ECHA dostala za úlohu preskúmať látky v používaných farbách a určiť, či je tetovanie bezpečné. Agentúra predstavila výsledky štúdie, ktoré môžu vyústiť do najväčšieho chemického obmedzenia.
Autor TASR
Brusel 6. augusta (TASR) - Európska únia sa chce dostať pod kožu tetovacieho priemyslu. S týmto titulkom upozornil v pondelok európsky internetový server Politico na fenomén, ktorý v Európe nepodlieha žiadnym reguláciám, no zároveň vzbudzuje obavy o zdravie spotrebiteľov.
Podľa periodika si až 12 percent Európanov nechalo svoje telo ozdobiť atramentom, neexistuje však žiadna smernica, ktorá by regulovala to, čo sa ľuďom dostane do pokožky po návšteve u tetovača.
Politico pripomenul, že Európska komisia (EK) je znepokojená možnými zdravotnými dôsledkami tetovania, pretože neexistujú žiadne normy platné pre celú EÚ, pokiaľ ide o látky, ktoré môže umelec-tetovač vstreknúť pod kožu. V kozmetickom a v textilnom priemysle musia farbivá spĺňať prísne bezpečnostné predpisy, aby mohli byť použité, takéto oficiálne bariéry však neexistujú pre tetovacie salóny.
Komisia preto v roku 2017 poverila Európsku chemickú agentúru (ECHA) so sídlom v Helsinkách, aby preskúmala túto oblasť z pohľadu bezpečnosti spotrebiteľov. ECHA dostala za úlohu preskúmať látky v používaných farbách a určiť, či je tetovanie bezpečné. Agentúra koncom roka 2017 predstavila výsledky štúdie, ktoré môžu vyústiť do najväčšieho chemického obmedzenia. ECHA v 500-stranovom dokumente navrhuje obmedziť používanie viac ako 4000 chemikálií. Vedecké výbory ECHA by mali ešte tento rok predstaviť eurokomisii svoj návrh a exekutíva EÚ bude mať následne tri mesiace na to, aby rozhodla, či prijme alebo neprijme novú celoeurópsku reguláciu.
Podľa článku v Politico však regulácia v tomto odvetví nebude vôbec ľahká. Tento typ "priemyslu" je roztrieštený, s mnohými malými prevádzkovateľmi. A výrobcovia farbív vo všeobecnosti vyrábajú svoj tovar na iné účely, nie ako tetovacie farby, a ani ich priamo neodporúčajú používať na podkožné tetovanie.
Okrem toho zatiaľ nie je známy hodnoverný výskum, ktorý by naznačil spojitosť medzi tetovaním a zhoršením zdravotného stavu potetovaných osôb. Hoci sa ukázalo, že niektoré látky nachádzajúce sa v tetovacích farbách sú karcinogénne, neexistujú štúdie, ktoré by priamo potvrdili súvislosť medzi tetovaním a rakovinou.
Politico pripomenul, že v súčasnosti má tetovanie okolo 12 percent Európanov, kým v roku 2003 to bolo iba asi päť percent obyvateľov Európy. To však znamená, že ide o malý trh, ktorý nebude možné postihovať cez používané farbivá. Spoločné výskumné centrum (JRC), ktoré patrí pod Európsku komisiu, vo svojej správe z roku 2016 upozornilo, že tetovači pri práci neraz používajú látky, ktoré boli pôvodne vytvorené pre produkty z textilu, plastov alebo dokonca pre autá.
spravodajca TASR Jaromír Novak
Podľa periodika si až 12 percent Európanov nechalo svoje telo ozdobiť atramentom, neexistuje však žiadna smernica, ktorá by regulovala to, čo sa ľuďom dostane do pokožky po návšteve u tetovača.
Politico pripomenul, že Európska komisia (EK) je znepokojená možnými zdravotnými dôsledkami tetovania, pretože neexistujú žiadne normy platné pre celú EÚ, pokiaľ ide o látky, ktoré môže umelec-tetovač vstreknúť pod kožu. V kozmetickom a v textilnom priemysle musia farbivá spĺňať prísne bezpečnostné predpisy, aby mohli byť použité, takéto oficiálne bariéry však neexistujú pre tetovacie salóny.
Komisia preto v roku 2017 poverila Európsku chemickú agentúru (ECHA) so sídlom v Helsinkách, aby preskúmala túto oblasť z pohľadu bezpečnosti spotrebiteľov. ECHA dostala za úlohu preskúmať látky v používaných farbách a určiť, či je tetovanie bezpečné. Agentúra koncom roka 2017 predstavila výsledky štúdie, ktoré môžu vyústiť do najväčšieho chemického obmedzenia. ECHA v 500-stranovom dokumente navrhuje obmedziť používanie viac ako 4000 chemikálií. Vedecké výbory ECHA by mali ešte tento rok predstaviť eurokomisii svoj návrh a exekutíva EÚ bude mať následne tri mesiace na to, aby rozhodla, či prijme alebo neprijme novú celoeurópsku reguláciu.
Podľa článku v Politico však regulácia v tomto odvetví nebude vôbec ľahká. Tento typ "priemyslu" je roztrieštený, s mnohými malými prevádzkovateľmi. A výrobcovia farbív vo všeobecnosti vyrábajú svoj tovar na iné účely, nie ako tetovacie farby, a ani ich priamo neodporúčajú používať na podkožné tetovanie.
Okrem toho zatiaľ nie je známy hodnoverný výskum, ktorý by naznačil spojitosť medzi tetovaním a zhoršením zdravotného stavu potetovaných osôb. Hoci sa ukázalo, že niektoré látky nachádzajúce sa v tetovacích farbách sú karcinogénne, neexistujú štúdie, ktoré by priamo potvrdili súvislosť medzi tetovaním a rakovinou.
Politico pripomenul, že v súčasnosti má tetovanie okolo 12 percent Európanov, kým v roku 2003 to bolo iba asi päť percent obyvateľov Európy. To však znamená, že ide o malý trh, ktorý nebude možné postihovať cez používané farbivá. Spoločné výskumné centrum (JRC), ktoré patrí pod Európsku komisiu, vo svojej správe z roku 2016 upozornilo, že tetovači pri práci neraz používajú látky, ktoré boli pôvodne vytvorené pre produkty z textilu, plastov alebo dokonca pre autá.
spravodajca TASR Jaromír Novak
