Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prajut v pondelkovom televíznom prejave k národu vyhlásil, že vojenská vláda priniesla úspech v mnohých oblastiach.
Autor TASR
Bangkok 15. júla (TASR) - Thajský premiér Prajut Čan-o-ča v pondelok oficiálne odstúpil z pozície šéfa vojenskej vlády a vyhlásil, že krajina bude po piatich rokoch opäť fungovať ako štandardná demokracia. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.
Kritici však tvrdenia o návrate Thajska k demokracii spochybňujú. Nová ústava krajiny, vypracovaná počas vlády vojenskej junty, totiž podľa nich potláča demokratické princípy a zakotvuje politickú úlohu armády.
Prajut v pondelkovom televíznom prejave k národu vyhlásil, že vojenská vláda priniesla úspech v mnohých oblastiach - od vyriešenia problémov s ilegálnym rybolovom a pašovaním ľudí až po mediálne ostro sledovanú vlaňajšiu záchranu 12 členov mládežníckeho futbalového tímu a ich trénera zo zatopenej jaskyne.
Prajut, ktorý sa ujal moci počas štátneho prevratu v roku 2014, zdôraznil, že vtedajšia intervencia bola nevyhnutná pre obnovenie poriadku po šiestich mesiacoch pouličných protestov a násilných zrážok demonštrantov s políciou. Situácia sa podľa neho začala vracať do normálu až po thajských parlamentných voľbách z 24. marca 2019.
"Thajsko je teraz plnohodnotnou demokratickou krajinou s konštitučnou monarchiou a voleným parlamentom. Všetky problémy sa budú riešiť prostredníctvom demokratického systému a bez použitia špeciálnych právomocí," uviedol Prajut s odkazom na široké kompetencie, aké mala doterajšia vojenská vláda.
Prajut ich naposledy uplatnil minulý týždeň na ukončenie rozličných reštrikcií uvalených na médiá. Premiér takisto presunul občianske súdne procesy z vojenskej justície na civilnú.
Thajský kráľ Mahá Vatčirálongkón minulý týždeň schválil Prajutov nový kabinet zložený z predstaviteľov 19-stranovej koaličnej vlády, ktorá má v parlamente tesnú väčšinu.
Nová vláda sa oficiálne ujme moci v utorok po slávnostnom sľube a na budúci týždeň predstaví parlamentu svoju politiku.
Thajsko zažilo počas uplynulých 15 rokov vzplanutia politického chaosu a násilia, ako aj dva vojenské prevraty. Podľa agentúry Reuters túto nepokojnú situáciu spôsobil mocenský súboj nových politických síl ťažiacich z podpory vidieka s armádno-rojalistickým establišmentom so sídlom v Bangkoku.
Kritici však tvrdenia o návrate Thajska k demokracii spochybňujú. Nová ústava krajiny, vypracovaná počas vlády vojenskej junty, totiž podľa nich potláča demokratické princípy a zakotvuje politickú úlohu armády.
Prajut v pondelkovom televíznom prejave k národu vyhlásil, že vojenská vláda priniesla úspech v mnohých oblastiach - od vyriešenia problémov s ilegálnym rybolovom a pašovaním ľudí až po mediálne ostro sledovanú vlaňajšiu záchranu 12 členov mládežníckeho futbalového tímu a ich trénera zo zatopenej jaskyne.
Prajut, ktorý sa ujal moci počas štátneho prevratu v roku 2014, zdôraznil, že vtedajšia intervencia bola nevyhnutná pre obnovenie poriadku po šiestich mesiacoch pouličných protestov a násilných zrážok demonštrantov s políciou. Situácia sa podľa neho začala vracať do normálu až po thajských parlamentných voľbách z 24. marca 2019.
"Thajsko je teraz plnohodnotnou demokratickou krajinou s konštitučnou monarchiou a voleným parlamentom. Všetky problémy sa budú riešiť prostredníctvom demokratického systému a bez použitia špeciálnych právomocí," uviedol Prajut s odkazom na široké kompetencie, aké mala doterajšia vojenská vláda.
Prajut ich naposledy uplatnil minulý týždeň na ukončenie rozličných reštrikcií uvalených na médiá. Premiér takisto presunul občianske súdne procesy z vojenskej justície na civilnú.
Thajský kráľ Mahá Vatčirálongkón minulý týždeň schválil Prajutov nový kabinet zložený z predstaviteľov 19-stranovej koaličnej vlády, ktorá má v parlamente tesnú väčšinu.
Nová vláda sa oficiálne ujme moci v utorok po slávnostnom sľube a na budúci týždeň predstaví parlamentu svoju politiku.
Thajsko zažilo počas uplynulých 15 rokov vzplanutia politického chaosu a násilia, ako aj dva vojenské prevraty. Podľa agentúry Reuters túto nepokojnú situáciu spôsobil mocenský súboj nových politických síl ťažiacich z podpory vidieka s armádno-rojalistickým establišmentom so sídlom v Bangkoku.
