Podľa denníka Británia ako európska mocnosť posilnila atlantizmus a s ním aj euroatlantizmus namiesto paneurópskeho modelu európskej bezpečnosti, ktorý uprednostňuje Rusko.
Autor TASR
Moskva 4. marca (TASR) - Brexit nemusí viesť k zmene súčasného tvrdého politického postoja Británie voči Rusku, ale môže zmeniť dôležitosť tejto krajiny, píše ruský denník The Moscow Times v komentári s názvom Spojené kráľovstvo a Rusko po Trumpovi a brexite: Čo bude ďalej?
Podľa denníka Británia ako európska mocnosť posilnila atlantizmus a s ním aj euroatlantizmus namiesto paneurópskeho modelu európskej bezpečnosti, ktorý uprednostňuje Rusko. V Severoatlantickej aliancii bude mať hlas Británie zrejme väčšiu váhu než predtým, ale v debatách o európskej bezpečnosti a politike Európskej únie voči Rusku už nebude - slovami britského expremiéra Johna Majora - "v srdci Európy".
Oveľa hlbšie a temnejšie otázky vyvoláva víťazstvo Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA, pokračuje The Moscow Times a pýta sa, aký druh "špeciálneho vzťahu" bude mať Británia s drsným rusofilom Trumpom, pretože v postbrexitovom svete bude tento vzťah oveľa dôležitejší ako inokedy. Zatiaľ čo nemecká kancelárka Angela Merkelová chladne ponúkla Trumpovi spoluprácu na báze "demokracie, slobody a rešpektovania práv a dôstojnosti ľudských bytostí", britská premiérka Theresa Mayová uštipačne zdôraznila "trvalý a špeciálny vzťah založený na obchode, bezpečnosti a obrane".
Podľa denníka Mayová nemá ani čas, ani motiváciu zvrátiť postoj Británie voči Moskve. Brexit pohlcuje viac energie a kapacity než iné témy. Ak je ústredným cieľom Mayovej "zabezpečiť čo najlepšiu dohodu pre Britániu", sotva to môže robiť tak, že bude hrať Trumpovi druhé husle v Európe. Skôr má Británia vážny politický záujem ukázať Nemecku, Poľsku, škandinávskym a pobaltským štátom, že vnútri a mimo EÚ zostáva oddaným a nenahraditeľným spojencom.
Neexistuje náznak, že by sa britská politika voči Rusku v dohľadnej dobe zmenila. Dokonca aj šéfa britskej diplomacie Borisa Johnsona - po krátkom koketovaní s "normalizáciou" - vydesila ruská taktika v Sýrii. Iba zmena vládnej politiky Ruska vyvolá zmenu v politike Británie voči Moskve, ale ani tu sa nedá v dohľadnom čase čakať posun, dodal The Moscow Times.
Podľa denníka Británia ako európska mocnosť posilnila atlantizmus a s ním aj euroatlantizmus namiesto paneurópskeho modelu európskej bezpečnosti, ktorý uprednostňuje Rusko. V Severoatlantickej aliancii bude mať hlas Británie zrejme väčšiu váhu než predtým, ale v debatách o európskej bezpečnosti a politike Európskej únie voči Rusku už nebude - slovami britského expremiéra Johna Majora - "v srdci Európy".
Oveľa hlbšie a temnejšie otázky vyvoláva víťazstvo Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA, pokračuje The Moscow Times a pýta sa, aký druh "špeciálneho vzťahu" bude mať Británia s drsným rusofilom Trumpom, pretože v postbrexitovom svete bude tento vzťah oveľa dôležitejší ako inokedy. Zatiaľ čo nemecká kancelárka Angela Merkelová chladne ponúkla Trumpovi spoluprácu na báze "demokracie, slobody a rešpektovania práv a dôstojnosti ľudských bytostí", britská premiérka Theresa Mayová uštipačne zdôraznila "trvalý a špeciálny vzťah založený na obchode, bezpečnosti a obrane".
Podľa denníka Mayová nemá ani čas, ani motiváciu zvrátiť postoj Británie voči Moskve. Brexit pohlcuje viac energie a kapacity než iné témy. Ak je ústredným cieľom Mayovej "zabezpečiť čo najlepšiu dohodu pre Britániu", sotva to môže robiť tak, že bude hrať Trumpovi druhé husle v Európe. Skôr má Británia vážny politický záujem ukázať Nemecku, Poľsku, škandinávskym a pobaltským štátom, že vnútri a mimo EÚ zostáva oddaným a nenahraditeľným spojencom.
Neexistuje náznak, že by sa britská politika voči Rusku v dohľadnej dobe zmenila. Dokonca aj šéfa britskej diplomacie Borisa Johnsona - po krátkom koketovaní s "normalizáciou" - vydesila ruská taktika v Sýrii. Iba zmena vládnej politiky Ruska vyvolá zmenu v politike Británie voči Moskve, ale ani tu sa nedá v dohľadnom čase čakať posun, dodal The Moscow Times.