The New York Times uviedli, že zatiaľ čo si prezidenti zachovali svoj odlišný svetonázor, na svojich samostatných tlačových konferenciách nastali okamihy, v ktorých sa prekvapivo synchronizovali.
Autor TASR
New York/Moskva/Londýn 17. júna (TASR) - Stredajšiemu summitu šéfa Kremľa Vladimira Putina a amerického prezidenta Joea Bidena v Ženeve venovalo pozornosť množstvo svetových médií.
Denník The New York Times píše, že po rozhovoroch si lídri navzájom vyjadrili profesionálny rešpekt ako dvaja zruční boxeri, ktorí opisujú zdatnosť toho druhého. Obaja vyjadrili túžbu po lepšom vzťahu, neoznámili však nijaké dramatické kroky na zastavenie zostupnej špirály, ktorá ich vrhla smerom k najhoršiemu americko-ruskému napätiu od čias studenej vojny.
The New York Times uviedli, že zatiaľ čo si prezidenti zachovali svoj mimoriadne odlišný svetonázor, na svojich samostatných tlačových konferenciách nastali okamihy, v ktorých sa prekvapivo synchronizovali. Putin označil Bidena za "konštruktívneho, vyrovnaného a skúseného" a uviedol, že chce dohody o "pravidlách správania" v citlivých témach, ako sú jadrové zbrane a kybernetická bezpečnosť – čo je odrazom nádejí amerických predstaviteľov na nájdenie "mantinelov" vo vzťahoch medzi USA a Ruskom.
Ako poznamenala americká agentúra Bloomberg, nikdy sa neočakávalo, že stretnutie v Ženeve vyrieši množstvo problémov medzi USA a Ruskom. Spojené štáty chcú, aby Rusko vrátilo Ukrajine Krym, ukončilo zasahovanie do volieb v zahraničí, umožnilo demokratickú diskusiu na domácej pôde a prestalo podporovať takých lídrov, akí sú v Bielorusku či Venezuele.
Putin, ktorého popularita klesla v čase koronavírusovej pandémie a zrýchľujúcej sa inflácie, chce ukončiť americké sankcie a znovu potvrdiť pocit, že Rusko je v zahraničí rešpektované, uviedla agentúra Bloomberg. Dodala, že v tomto poslednom bode získal Putin to, čo chcel, a to od Bidena, ktorý Rusko nazval "veľmocou" a "hrdým" národom, čo je zlepšenie v porovnaní so slovami niekdajšieho prezidenta USA Baracka Obamu, ktorý nazval Rusko len "regionálnou mocnosťou".
V podobnom duchu píše aj ruský denník The Moscow Times. Podľa neho návrh na chápavejšie americko-ruské vzťahy – nie nevyhnutne priateľskejšie – smeroval k tomu, čo Putin údajne hľadá: zvýšený rešpekt na svetovej scéne. Bidenova zmienka o Spojených štátoch a Rusku ako o "dvoch veľmociach" určite potešila vodcu Kremľa, ktorý dominuje v Rusku už dve desaťročia, rozzúril Západ inváziami na Ukrajinu a do Gruzínska a často "brutálne" zasahoval voči politickým disidentom, dodal denník The Moscow Times.
Podľa ruského denníka Vedomosti sa prezidentom Ruska a USA podarilo dohodnúť na pokračovaní dialógu o otázkach strategickej kontroly zbraní a kybernetickej bezpečnosti. Krátka spoločná deklarácia opakuje pozíciu obdobného dokumentu z roku 1985 medzi vtedajším Sovietskym zväzom a USA o nemožnosti víťazstva v jadrovej vojne. To sa stalo východiskom pre skutočné odzbrojenie – a teraz sa môže stať začiatkom dialógu o budúcnosti zmlúv o obmedzení vojenského potenciálu, dodali Vedomosti.
Jon Sopel zo severoamerického vysielania stanice BBC si položil otázku, aký je rozmer úspechu summitu. Myslí si, že Joe Biden považuje za úspech skutočnosť, že sa obaja lídri zapojili do podrobných rozhovorov o najdôležitejších problémoch.
Podľa Sopela chcel Biden pre domáce publikum tiež dokázať, že jeho turné "Amerika je späť" znamená aj "nie som Donald Trump".
Avšak keď sa Biden vracal do Spojených štátov v lietadle Air Force One, povedal, že USA budú reagovať, ak Rusko nebude robiť to, čo chcú, v oblasti kybernetiky, ľudských práv a ostatných vecí.
"Ale reagovať ako? To je trochu nejasné," poznamenal Sopel. Podľa neho si Putin bude myslieť: "No, povedal všetky tieto veci, ale čo s tým urobí?"
"Putin už videl západných vodcov. Možno si bude myslieť, že pán Biden je iný druh amerického prezidenta. Ale myslím si, že Putin bude testovať jeho hranice a Biden sa nakoniec bude musieť rozhodnúť, ako bude reagovať," dodal Sopel.
Denník The New York Times píše, že po rozhovoroch si lídri navzájom vyjadrili profesionálny rešpekt ako dvaja zruční boxeri, ktorí opisujú zdatnosť toho druhého. Obaja vyjadrili túžbu po lepšom vzťahu, neoznámili však nijaké dramatické kroky na zastavenie zostupnej špirály, ktorá ich vrhla smerom k najhoršiemu americko-ruskému napätiu od čias studenej vojny.
The New York Times uviedli, že zatiaľ čo si prezidenti zachovali svoj mimoriadne odlišný svetonázor, na svojich samostatných tlačových konferenciách nastali okamihy, v ktorých sa prekvapivo synchronizovali. Putin označil Bidena za "konštruktívneho, vyrovnaného a skúseného" a uviedol, že chce dohody o "pravidlách správania" v citlivých témach, ako sú jadrové zbrane a kybernetická bezpečnosť – čo je odrazom nádejí amerických predstaviteľov na nájdenie "mantinelov" vo vzťahoch medzi USA a Ruskom.
Ako poznamenala americká agentúra Bloomberg, nikdy sa neočakávalo, že stretnutie v Ženeve vyrieši množstvo problémov medzi USA a Ruskom. Spojené štáty chcú, aby Rusko vrátilo Ukrajine Krym, ukončilo zasahovanie do volieb v zahraničí, umožnilo demokratickú diskusiu na domácej pôde a prestalo podporovať takých lídrov, akí sú v Bielorusku či Venezuele.
Putin, ktorého popularita klesla v čase koronavírusovej pandémie a zrýchľujúcej sa inflácie, chce ukončiť americké sankcie a znovu potvrdiť pocit, že Rusko je v zahraničí rešpektované, uviedla agentúra Bloomberg. Dodala, že v tomto poslednom bode získal Putin to, čo chcel, a to od Bidena, ktorý Rusko nazval "veľmocou" a "hrdým" národom, čo je zlepšenie v porovnaní so slovami niekdajšieho prezidenta USA Baracka Obamu, ktorý nazval Rusko len "regionálnou mocnosťou".
V podobnom duchu píše aj ruský denník The Moscow Times. Podľa neho návrh na chápavejšie americko-ruské vzťahy – nie nevyhnutne priateľskejšie – smeroval k tomu, čo Putin údajne hľadá: zvýšený rešpekt na svetovej scéne. Bidenova zmienka o Spojených štátoch a Rusku ako o "dvoch veľmociach" určite potešila vodcu Kremľa, ktorý dominuje v Rusku už dve desaťročia, rozzúril Západ inváziami na Ukrajinu a do Gruzínska a často "brutálne" zasahoval voči politickým disidentom, dodal denník The Moscow Times.
Podľa ruského denníka Vedomosti sa prezidentom Ruska a USA podarilo dohodnúť na pokračovaní dialógu o otázkach strategickej kontroly zbraní a kybernetickej bezpečnosti. Krátka spoločná deklarácia opakuje pozíciu obdobného dokumentu z roku 1985 medzi vtedajším Sovietskym zväzom a USA o nemožnosti víťazstva v jadrovej vojne. To sa stalo východiskom pre skutočné odzbrojenie – a teraz sa môže stať začiatkom dialógu o budúcnosti zmlúv o obmedzení vojenského potenciálu, dodali Vedomosti.
Jon Sopel zo severoamerického vysielania stanice BBC si položil otázku, aký je rozmer úspechu summitu. Myslí si, že Joe Biden považuje za úspech skutočnosť, že sa obaja lídri zapojili do podrobných rozhovorov o najdôležitejších problémoch.
Podľa Sopela chcel Biden pre domáce publikum tiež dokázať, že jeho turné "Amerika je späť" znamená aj "nie som Donald Trump".
Avšak keď sa Biden vracal do Spojených štátov v lietadle Air Force One, povedal, že USA budú reagovať, ak Rusko nebude robiť to, čo chcú, v oblasti kybernetiky, ľudských práv a ostatných vecí.
"Ale reagovať ako? To je trochu nejasné," poznamenal Sopel. Podľa neho si Putin bude myslieť: "No, povedal všetky tieto veci, ale čo s tým urobí?"
"Putin už videl západných vodcov. Možno si bude myslieť, že pán Biden je iný druh amerického prezidenta. Ale myslím si, že Putin bude testovať jeho hranice a Biden sa nakoniec bude musieť rozhodnúť, ako bude reagovať," dodal Sopel.