Teraz.sk prináša prehľad udalostí, ktoré sa odohrali vo svete v prvom polroku 2016.
Autor TASR/Tablet.TV
Svet 30. decembra (TASR/Tablet.TV) - TASR prináša výberový chronologický prehľad udalostí politického a spoločenského života vo svete v roku 2016.
1. januára - Rotujúcou predsedníckou krajinou v Rade Európskej únie sa na pol roka stalo Holandsko.
1. januára - Európskymi hlavnými mestami v roku 2016 sa stali španielský San Sebastián a poľský Vroclav.
3. januára - Po tom, ako v sunnitskej Saudskej Arábii deň predtým popravili popredného šiitského duchovného Nimra an-Nimra, prerušil Rijád diplomatické vzťahy so šiitským Iránom a stiahol svoj diplomatický personál z Teheránu.
8. januára - Najhľadanejšieho narkobaróna sveta Joaquína "El Chapa" Guzmána, ktorý v predošlom roku utiekol z najstráženejšej mexickej väznice cez podzemný tunel, znova zadržali.
12. januára - Pri bombovom útoku v historickej štvrti Istanbulu, neďaleko Modrej mešity a múzea Hagia Sofia, zahynulo desať nemeckých turistov a ďalších 15 ľudí utrpelo zranenia. Útočníkom bol člen Islamského štátu (IS) Nabíl Fadlí, ktorý podľa tureckej tlače prišiel niekoľko dní predtým zo Sýrie ako žiadateľ o azyl.
16. januára - USA a EÚ zrušili sankcie uvalené na Irán, keďže Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) potvrdila, že Teherán splnil svoje záväzky vyplývajúce z jadrovej dohody, podpísanej predošlý rok so šiestimi veľmocami.
28. januára - Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oficiálne oznámila prepuknutie vírusu zika, ktorý spôsobuje vážne poruchy plodu v maternici, vrátane zakrpatenia mozgu.
7. februára - Severná Kórea vypustila do vesmíru raketu dlhého doletu, čím porušila viacero dohôd OSN a odsúdili ju za to mnohé krajiny sveta.
12. februára - V rámci prvého stretnutia najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi a ruskej pravoslávnej cirkvi od veľkej schizmy z roku 1054 podpísali pápež František a patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill ekumenickú deklaráciu.
17. februára - Pri bombovom útoku v Ankare zahynulo 28 ľudí. K zodpovednosti za atentát sa prihlásila militantná skupina Sokoli oslobodenia Kurdistanu (TAK).
13. marca - Pri teroristickom útoku v Ankare zahynulo 37 osôb. K zodpovednosti za atentát – podobne ako mesiac predtým - sa prihlásila militantná skupina Sokoli oslobodenia Kurdistanu (TAK).
14. marca - Z Bajkonuru odštartovala kozmická sonda projektu ExoMars, na ktorom spolupracovali Európska vesmírna agentúra (ESA) a ruský Roskosmos. Cieľom misie sondy bolo doraziť v októbri na Mars a pátrať tam po stopách života.
18. marca - Európska únia a Turecko dospeli na summite Európskej rady v Bruseli k dohode o zastavení prílevu migrantov cez Egejské more do krajín EÚ.
19. marca - Traja Izraelčania a jeden Iránec zahynuli pri samovražednom bombovom útoku v rušnej nákupnej štvrti Istanbulu; piatou obeťou bol atentátnik. Útočníkom bol člen Islamského štátu (IS) Mehmet Öztürk, pochádzajúci z juhotureckého mesta Adana.
21. marca - Bývalého viceprezidenta Konžskej demokratickej republiky Jeana-Pierra Bembu uznal Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu za vinného vo veci vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, spáchaných v Stredoafrickej republike.
22. marca - Najmenej 32 ľudí zahynulo a ďalších najmenej 250 utrpelo zranenia pri troch koordinovaných bombových útokoch v Bruseli. K zodpovednosti za atentáty sa prihlásila organizácia Islamský štát (IS).
24. marca - Bývalého bosnianskosrbského prezidenta Radovana Karadžiča odsúdil Medzinárodný tribunál pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) na 40 rokov väzenia, keď ho uznal za vinného z genocídy a zo zločinov proti ľudskosti spáchaných počas bosnianskej vojny, vrátane srebrenickej masakry z roku 1995.
31. marca - V kauze bombového útoku v Budapešti z roku 1988 a dvoch vrážd, spáchaných v roku 1998 takisto v hlavnom meste Maďarska, odsúdil budapeštiansky súd na doživotie Slováka Jozefa R.
2. apríla - Najmenej 193 ľudí bolo zabitých pri ozbrojených zrážkach medzi armádami Arménska a Náhorného Karabachu, najzávažnejších od obnovenia prímeria z roku 1994.
3. apríla - Obrovský únik 11,5 milióna dokladov z právnickej firmy Mossack Fonseca so sídlom v Paname odhalil podľa nemeckých novín Süddeutsche Zeitung, ako bohatí a mocní tohto sveta ukrývajú svoje peniaze v daňových rajoch. Doklady prinášajú informácie o viac než 214.000 utajených off-shore spoločnostiach.
7. apríla - Česka vláda ukončila program Nadačného fondu Generace 21 na presídlenie utečencov z radov irackých kresťanov po tom, čo 25 utečencov požiadalo o azyl v Nemecku.
10. mája - Poslanci maďarského parlamentu v zrýchlenom konaní schválili uznesenie nariaďujúce uskutočniť referendum o povinnom prerozdeľovaní utečencov. Otázka referenda znela: "Ste za to, aby EÚ mohla aj bez súhlasu maďarského parlamentu stanoviť povinné presídlenie nemaďarských občanov do Maďarska?"
12. mája - Dočasným prezidentom Brazílie sa stal dovtedajší viceprezident Michel Temer. Senát kvôli obvineniam zo zneužitia úradu totiž hlasovaním rozhodol, že dovtedajšia hlava štátu Dilma Rousseffová sa prezidentskej funkcie musí dočasne vzdať.
19. mája - Lietadlo aerolínií EgyptAir linky 804 so 66 ľuďmi na palube havarovalo nad Stredozemným morom na ceste z Paríža do Káhiry.
22. mája - Za rakúskeho prezidenta bol v druhom kole zvolený Alexander Van der Bellen, niekdajší predseda rakúskych Zelených, ktorý kandidoval ako nezávislý. Na druhom mieste skončil kandidát Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Norbert Hofer. Hlasovanie však poznačili pochybenia pri sčítavaní hlasov, a preto bolo stanovené, že 4. decembra sa uskutočnia voľby opakované.
26. mája - Grécki archeológovia oznámili nález pravdepodobnej hrobky starogréckeho filozofa Aristotela (384-322 pred n. l.).
30. mája - Niekdajšieho čadského diktátora Hissena Habrého odsúdili za zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a mučenie na doživotie - historický význam verdiktu spočíva v tom, že išlo o vôbec prvý súdny proces s bývalou hlavou štátu v subsaharskej Afrike.
1. júna - Najdlhší a najhlbší dopravný tunel na svete otvorili vo švajčiarskych Alpách. Nový Gotthardský železničný tunel s dĺžkou 57 kilometrov výrazne urýchľuje dopravu medzi severnou a južnou Európou.
7. júna - Dvanásť ľudí bolo zabitých a 51 ďalších zranených pri diaľkovo odpálenom výbuchu policajného auta v Istanbule. zodpovednosti za útok sa prihlásila militantná skupina Sokoli oslobodenia Kurdistanu (TAK).
12. júna - Približne 50 ľudí bolo zabitých a 53 ďalších zranených pri teroristickom útoku na klub homosexuálov vo floridskom meste Orlando. Útočníkom, ktorého následne zastrelila polícia, bol 29-ročný príslušník bezpečnostnej stráže Omar Mateen, ktorý prisahal vernosť Islamskému štátu (IS).
18. júna - Bývalému egyptskému prezidentovi Muhammadovi Mursímu uložil súd doživotný trest odňatia slobody za to, že počas jeho pôsobenia vo funkcii boli štátne tajomstvá Egypta vyzradené Kataru.
21. júna - Kolumbijská vláda a Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC) uzavreli historickú dohodu o bilaterálnom a definitívnom prímerí. Konflikt v Kolumbii, najdlhšie trvajúci v Latinskej Amerike, si od roku 1964 vyžiadal približne 220.000 ľudských životoch.
23. júna - Británia si v referende odhlasovala vystúpenie z Európskej únie (tzv. brexit). Premiér David Cameron vzápätí na to oznámil, že podáva demisiu, pretože on o brexite vyjednávať nehodlá.
24. júna - Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker na summite Európskej rady v Bruseli vyhlásil, že Británia by po referende mala čo najskôr odštartovať proces rokovaní s EÚ o odchode z nej.
26. júna - Po deviatich rokoch bol otvorený rozšírený Panamský prieplav.
26. júna - Iracká armáda po dvoch rokoch dobyla Fallúdžu, vyše dva roky predtým ovládnutú Islamským štátom (IS).
28. júna - Štyridsaťpäť ľudí zahynulo a ďalších 236 utrpelo zranenia pri streľbe a niekoľkých výbuchoch na Atatürkovom letisku v Istanbule. Za útok bol zodpovedný Islamský štát (IS).
28. júna - Český ústavný súd zrušil ustanovenie zákona o registrovanom partnerstve, ktoré ľuďom žijúcim v homosexuálnom páre odpopieralo právo adoptovať si dieťa.
JANUÁR
1. januára - Rotujúcou predsedníckou krajinou v Rade Európskej únie sa na pol roka stalo Holandsko.
1. januára - Európskymi hlavnými mestami v roku 2016 sa stali španielský San Sebastián a poľský Vroclav.
3. januára - Po tom, ako v sunnitskej Saudskej Arábii deň predtým popravili popredného šiitského duchovného Nimra an-Nimra, prerušil Rijád diplomatické vzťahy so šiitským Iránom a stiahol svoj diplomatický personál z Teheránu.
8. januára - Najhľadanejšieho narkobaróna sveta Joaquína "El Chapa" Guzmána, ktorý v predošlom roku utiekol z najstráženejšej mexickej väznice cez podzemný tunel, znova zadržali.
12. januára - Pri bombovom útoku v historickej štvrti Istanbulu, neďaleko Modrej mešity a múzea Hagia Sofia, zahynulo desať nemeckých turistov a ďalších 15 ľudí utrpelo zranenia. Útočníkom bol člen Islamského štátu (IS) Nabíl Fadlí, ktorý podľa tureckej tlače prišiel niekoľko dní predtým zo Sýrie ako žiadateľ o azyl.
16. januára - USA a EÚ zrušili sankcie uvalené na Irán, keďže Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) potvrdila, že Teherán splnil svoje záväzky vyplývajúce z jadrovej dohody, podpísanej predošlý rok so šiestimi veľmocami.
28. januára - Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oficiálne oznámila prepuknutie vírusu zika, ktorý spôsobuje vážne poruchy plodu v maternici, vrátane zakrpatenia mozgu.
FEBRUÁR
7. februára - Severná Kórea vypustila do vesmíru raketu dlhého doletu, čím porušila viacero dohôd OSN a odsúdili ju za to mnohé krajiny sveta.
12. februára - V rámci prvého stretnutia najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi a ruskej pravoslávnej cirkvi od veľkej schizmy z roku 1054 podpísali pápež František a patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill ekumenickú deklaráciu.
17. februára - Pri bombovom útoku v Ankare zahynulo 28 ľudí. K zodpovednosti za atentát sa prihlásila militantná skupina Sokoli oslobodenia Kurdistanu (TAK).
MAREC
13. marca - Pri teroristickom útoku v Ankare zahynulo 37 osôb. K zodpovednosti za atentát – podobne ako mesiac predtým - sa prihlásila militantná skupina Sokoli oslobodenia Kurdistanu (TAK).
14. marca - Z Bajkonuru odštartovala kozmická sonda projektu ExoMars, na ktorom spolupracovali Európska vesmírna agentúra (ESA) a ruský Roskosmos. Cieľom misie sondy bolo doraziť v októbri na Mars a pátrať tam po stopách života.
18. marca - Európska únia a Turecko dospeli na summite Európskej rady v Bruseli k dohode o zastavení prílevu migrantov cez Egejské more do krajín EÚ.
19. marca - Traja Izraelčania a jeden Iránec zahynuli pri samovražednom bombovom útoku v rušnej nákupnej štvrti Istanbulu; piatou obeťou bol atentátnik. Útočníkom bol člen Islamského štátu (IS) Mehmet Öztürk, pochádzajúci z juhotureckého mesta Adana.
21. marca - Bývalého viceprezidenta Konžskej demokratickej republiky Jeana-Pierra Bembu uznal Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu za vinného vo veci vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, spáchaných v Stredoafrickej republike.
22. marca - Najmenej 32 ľudí zahynulo a ďalších najmenej 250 utrpelo zranenia pri troch koordinovaných bombových útokoch v Bruseli. K zodpovednosti za atentáty sa prihlásila organizácia Islamský štát (IS).
24. marca - Bývalého bosnianskosrbského prezidenta Radovana Karadžiča odsúdil Medzinárodný tribunál pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) na 40 rokov väzenia, keď ho uznal za vinného z genocídy a zo zločinov proti ľudskosti spáchaných počas bosnianskej vojny, vrátane srebrenickej masakry z roku 1995.
31. marca - V kauze bombového útoku v Budapešti z roku 1988 a dvoch vrážd, spáchaných v roku 1998 takisto v hlavnom meste Maďarska, odsúdil budapeštiansky súd na doživotie Slováka Jozefa R.
APRÍL
2. apríla - Najmenej 193 ľudí bolo zabitých pri ozbrojených zrážkach medzi armádami Arménska a Náhorného Karabachu, najzávažnejších od obnovenia prímeria z roku 1994.
3. apríla - Obrovský únik 11,5 milióna dokladov z právnickej firmy Mossack Fonseca so sídlom v Paname odhalil podľa nemeckých novín Süddeutsche Zeitung, ako bohatí a mocní tohto sveta ukrývajú svoje peniaze v daňových rajoch. Doklady prinášajú informácie o viac než 214.000 utajených off-shore spoločnostiach.
7. apríla - Česka vláda ukončila program Nadačného fondu Generace 21 na presídlenie utečencov z radov irackých kresťanov po tom, čo 25 utečencov požiadalo o azyl v Nemecku.
MÁJ
10. mája - Poslanci maďarského parlamentu v zrýchlenom konaní schválili uznesenie nariaďujúce uskutočniť referendum o povinnom prerozdeľovaní utečencov. Otázka referenda znela: "Ste za to, aby EÚ mohla aj bez súhlasu maďarského parlamentu stanoviť povinné presídlenie nemaďarských občanov do Maďarska?"
12. mája - Dočasným prezidentom Brazílie sa stal dovtedajší viceprezident Michel Temer. Senát kvôli obvineniam zo zneužitia úradu totiž hlasovaním rozhodol, že dovtedajšia hlava štátu Dilma Rousseffová sa prezidentskej funkcie musí dočasne vzdať.
19. mája - Lietadlo aerolínií EgyptAir linky 804 so 66 ľuďmi na palube havarovalo nad Stredozemným morom na ceste z Paríža do Káhiry.
22. mája - Za rakúskeho prezidenta bol v druhom kole zvolený Alexander Van der Bellen, niekdajší predseda rakúskych Zelených, ktorý kandidoval ako nezávislý. Na druhom mieste skončil kandidát Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Norbert Hofer. Hlasovanie však poznačili pochybenia pri sčítavaní hlasov, a preto bolo stanovené, že 4. decembra sa uskutočnia voľby opakované.
26. mája - Grécki archeológovia oznámili nález pravdepodobnej hrobky starogréckeho filozofa Aristotela (384-322 pred n. l.).
30. mája - Niekdajšieho čadského diktátora Hissena Habrého odsúdili za zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a mučenie na doživotie - historický význam verdiktu spočíva v tom, že išlo o vôbec prvý súdny proces s bývalou hlavou štátu v subsaharskej Afrike.
JÚN
1. júna - Najdlhší a najhlbší dopravný tunel na svete otvorili vo švajčiarskych Alpách. Nový Gotthardský železničný tunel s dĺžkou 57 kilometrov výrazne urýchľuje dopravu medzi severnou a južnou Európou.
7. júna - Dvanásť ľudí bolo zabitých a 51 ďalších zranených pri diaľkovo odpálenom výbuchu policajného auta v Istanbule. zodpovednosti za útok sa prihlásila militantná skupina Sokoli oslobodenia Kurdistanu (TAK).
12. júna - Približne 50 ľudí bolo zabitých a 53 ďalších zranených pri teroristickom útoku na klub homosexuálov vo floridskom meste Orlando. Útočníkom, ktorého následne zastrelila polícia, bol 29-ročný príslušník bezpečnostnej stráže Omar Mateen, ktorý prisahal vernosť Islamskému štátu (IS).
18. júna - Bývalému egyptskému prezidentovi Muhammadovi Mursímu uložil súd doživotný trest odňatia slobody za to, že počas jeho pôsobenia vo funkcii boli štátne tajomstvá Egypta vyzradené Kataru.
21. júna - Kolumbijská vláda a Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC) uzavreli historickú dohodu o bilaterálnom a definitívnom prímerí. Konflikt v Kolumbii, najdlhšie trvajúci v Latinskej Amerike, si od roku 1964 vyžiadal približne 220.000 ľudských životoch.
23. júna - Británia si v referende odhlasovala vystúpenie z Európskej únie (tzv. brexit). Premiér David Cameron vzápätí na to oznámil, že podáva demisiu, pretože on o brexite vyjednávať nehodlá.
24. júna - Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker na summite Európskej rady v Bruseli vyhlásil, že Británia by po referende mala čo najskôr odštartovať proces rokovaní s EÚ o odchode z nej.
26. júna - Po deviatich rokoch bol otvorený rozšírený Panamský prieplav.
26. júna - Iracká armáda po dvoch rokoch dobyla Fallúdžu, vyše dva roky predtým ovládnutú Islamským štátom (IS).
28. júna - Štyridsaťpäť ľudí zahynulo a ďalších 236 utrpelo zranenia pri streľbe a niekoľkých výbuchoch na Atatürkovom letisku v Istanbule. Za útok bol zodpovedný Islamský štát (IS).
28. júna - Český ústavný súd zrušil ustanovenie zákona o registrovanom partnerstve, ktoré ľuďom žijúcim v homosexuálnom páre odpopieralo právo adoptovať si dieťa.