Ľudia sa zúčastňujú na ceremónii Dawn Service na pláži Anzac Cove, kde sa 25. apríla 1915 v prvej svetovej vojne vylodil ANZAC (austrálsky a novozélandský armádny zbor) na polostrove Gallipoli, Turecko, utorok 25. apríla 2023.Foto: TASR/AP
Austrálske a novozélandské zbory ANZAC tvorili vtedy jadro vysadených oddielov a v oboch krajinách je toto výročie dôležitým pamätným dňom.
Canberra 25. apríla (TASR) - Austrália a Nový Zéland si v utorok pripomenuli 108. výročie vylodenia svojich jednotiek na brehoch polostrova Gallipoli v severozápadnom Turecku, kde sa odohrala jedna z najkrvavejších bitiek prvej svetovej vojny.
Austrálske a novozélandské zbory ANZAC tvorili vtedy jadro vysadených oddielov a v oboch krajinách je toto výročie dôležitým pamätným dňom.
Ako informovala agentúra AP, v predvečer výročia austrálska vláda zverejnila správu o stave armády, ktorá varuje pred rastúcou vojenskou silou Číny, pričom upozorňuje, že geografická izolácia Austrálie neposkytuje takú ochranu pred globálnym konfliktom ako kedysi. Správa obsahuje odporúčanie navýšiť výdavky na obranu a získať raketové technológie na zasiahnutie cieľov na väčšie vzdialenosti.
Vojakov zborov ANZAC padlých v prvej svetovej vojne si v utorok uctili v mnohých austrálskych mestách, napríklad v Canberre, kde s prejavom vystúpil premiér Anthony Albanese, ako aj v Sydney, Melbourne, Brisbane, Adelaide, Perthe či Hobarte.
Bohoslužby za padlých a pochody na pamiatku obetí sa konali i na Novom Zélande.
Austrálski a novozélandskí vojaci sa spolu s ľuďmi zúčastňujú ceremónie Dawn Service na pláži Anzac Cove, kde sa 25. apríla 1915 v prvej svetovej vojne vylodili ANZAC (austrálsky a novozélandský armádny zbor) na polostrove Gallipoli v Turecku, skorý utorok 25. apríla 2023.Foto: TASR/AP
Spomienkové akcie sa uskutočnili aj na tureckom polostrove Gallipoli. Novozélandský minister obrany Andrew Little sa tam vo svojom prejave poďakoval Turecku za to, že usporiadalo pietnu slávnosť, aj keď sa stále vyrovnáva s následkami februárových zemetrasení.
Bitka o Gallipoli bola jednou z prelomových udalostí prvej svetovej vojny. Začala sa 25. apríla 1915 a šlo o ozbrojený stret medzi jednotkami Britského impéria, Francúzska a Osmanskej ríše.
Napokon neúspešná ofenzíva, neskôr vnímaná ako chyba britského vojnového plánovania, mala za cieľ ovládnuť námornú trasu zo Stredozemného mora do Istanbulu cez prieliv Dardanely a vyradiť z vojny Osmanskú ríšu, spojenca Nemecka a Rakúsko-Uhorska.
Rozhodnutie spustiť operáciu takmer ukončilo kariéru Winstona Churchilla, ktorý ako prvý lord admirality prišiel s plánom, o ktorom sa domnieval, že pomôže skoro ukončiť vojnu. Bitka o Gallipoli je tiež významnou udalosťou pre Turecko, keďže sa ňou začal vzostup Mustafu Kemala Atatürka, ktorý vtedy ako mladý dôstojník viedol obranu proti ofenzíve. Neskôr sa stal zakladateľom dnešnej Tureckej republiky.
