Súčasťou ceremónie bol aj pohreb 14 obetí z masových hrobov, ktorých pozostatky sa nedávno podarilo identifikovať.
Autor TASR
Srebrenica 11. júla (TASR) - Tisíce ľudí sa vo štvrtok zhromaždili v bosnianskom meste Srebrenica, aby si pripomenuli genocídu z roku 1995. Pred 29 rokmi tu bosnianskosrbské sily zavraždili viac než 8000 bosnianskych moslimských mužov a chlapcov. Podľa správy agentúry DPA informuje TASR.
Súčasťou ceremónie bol aj pohreb 14 obetí z masových hrobov, ktorých pozostatky sa nedávno podarilo identifikovať. Uložili ich na rozľahlom pamätnom cintoríne a pripojili sa tak ku viac než 6600 obetiam, ktoré sú tam už pochované.
Valné zhromaždenie OSN nedávno vyhlásilo 11. júl za medzinárodný deň venovaný spomienke na obete genocídy v Srebrenici. Tento krok sa stretol so silným odporom Srbska a bosnianskych Srbov, ktorí naďalej popierajú označenie tohto masakru za genocídu. Bagatelizujú tiež počet obetí a trvajú na tom, že išlo o "hrozný zločin", nie však o genocídu. Vodca bosnianskosrbských separatistov Milorad Dodik tvrdí, že ku genocíde nedošlo.
Takéto popieranie histórie vyvoláva v Bosne hlboké rozpory, píše DPA. Predseda Pamätného centra Srebrenice Hamdija Fejzič odsúdil pretrvávajúce popieranie genocídy a požiadal o vyvodenie zodpovednosti voči tým, ktorí vraždenie naplánovali a vykonali.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a Medzinárodný súdny dvor (MSD) v Haagu jednoznačne označili vraždenie v Srebrenici za genocídu. Vtedajší politický vodca bosnianskych Srbov Radovan Karadžič a jeho vojenský veliteľ Ratko Mladič boli tribunálom OSN uznaní za vinných z genocídy. Mnohí srbskí a bosnianskosrbskí predstavitelia ich však naďalej oslavujú ako hrdinov.
V marci 2024 sa Európska rada rozhodla začať prístupové rokovania EÚ s Bosnou a Hercegovinou. Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josep Borrell a eurokomisár pre rozšírenie a susedstvo Olivér Várhelyi tento týždeň pri príležitosti výročia vyzvali lídrov, aby rozdeľujúcu rétoriku odmietli.
Vraždenie v Srebrenici bolo krvavým vyvrcholením občianskej vojny v Bosne z rokov 1992-95. Vypukla po rozpade Juhoslávie, ktorý rozpútal nacionalistické vášne a územné ambície, v rámci ktorých sa proti sebe postavili tri hlavné etniká v krajine - Chorváti, Bosniaci a Srbi, pripomína DPA.
Súčasťou ceremónie bol aj pohreb 14 obetí z masových hrobov, ktorých pozostatky sa nedávno podarilo identifikovať. Uložili ich na rozľahlom pamätnom cintoríne a pripojili sa tak ku viac než 6600 obetiam, ktoré sú tam už pochované.
Valné zhromaždenie OSN nedávno vyhlásilo 11. júl za medzinárodný deň venovaný spomienke na obete genocídy v Srebrenici. Tento krok sa stretol so silným odporom Srbska a bosnianskych Srbov, ktorí naďalej popierajú označenie tohto masakru za genocídu. Bagatelizujú tiež počet obetí a trvajú na tom, že išlo o "hrozný zločin", nie však o genocídu. Vodca bosnianskosrbských separatistov Milorad Dodik tvrdí, že ku genocíde nedošlo.
Takéto popieranie histórie vyvoláva v Bosne hlboké rozpory, píše DPA. Predseda Pamätného centra Srebrenice Hamdija Fejzič odsúdil pretrvávajúce popieranie genocídy a požiadal o vyvodenie zodpovednosti voči tým, ktorí vraždenie naplánovali a vykonali.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a Medzinárodný súdny dvor (MSD) v Haagu jednoznačne označili vraždenie v Srebrenici za genocídu. Vtedajší politický vodca bosnianskych Srbov Radovan Karadžič a jeho vojenský veliteľ Ratko Mladič boli tribunálom OSN uznaní za vinných z genocídy. Mnohí srbskí a bosnianskosrbskí predstavitelia ich však naďalej oslavujú ako hrdinov.
V marci 2024 sa Európska rada rozhodla začať prístupové rokovania EÚ s Bosnou a Hercegovinou. Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josep Borrell a eurokomisár pre rozšírenie a susedstvo Olivér Várhelyi tento týždeň pri príležitosti výročia vyzvali lídrov, aby rozdeľujúcu rétoriku odmietli.
Vraždenie v Srebrenici bolo krvavým vyvrcholením občianskej vojny v Bosne z rokov 1992-95. Vypukla po rozpade Juhoslávie, ktorý rozpútal nacionalistické vášne a územné ambície, v rámci ktorých sa proti sebe postavili tri hlavné etniká v krajine - Chorváti, Bosniaci a Srbi, pripomína DPA.