Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hoci protest zorganizovala opozičná strana, podporila ho aj vládnuca strana prezidenta Erdogana. Ľudia vyjadrovali nesúhlas s prevratom aj s diktatúrou.
Autor TASR
Istanbul 24. júla (TASR) - Desaťtisíce ľudí sa včera zúčastnili na zhromaždení na podporu demokracie na istanbulskom námestí Taksim, kde odsúdili pokus o prevrat v Turecku z 15. júla. Míting zorganizovala opozičná Republikánska ľudová strana (CHP), ale vo vzácnej jednote ho podporila aj vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, informovala stanica BBC.
V mori červených vlajok a transparentov bolo vidno heslá ako "Bránime republiku!" či "Nie prevratu, nie diktatúre".
Turecko, ktoré je členom NATO, zažilo v uplynulých desaťročiach niekoľko prevratov, pripomenula tlačová agentúra AP.
Vodca CHP Kemal Kiličdaroglu na dnešnom mítingu vyhlásil, že "demokracia zvíťazila", súčasne však varoval pred nebezpečenstvami autoritárskeho režimu bez toho, aby priamo menoval prezidenta Erdogana.
Turecko vyhlásilo po pokuse o prevrat na tri mesiace výnimočný stav a pozatýkalo vyše 13 000 ľudí v armáde, súdnictve a ďalších inštitúciách.
Mnohí zo stúpencov CHP na námestí Taksim mávali vlajkami, na ktorých mali portrét zakladateľa moderného Turecka, Mustafu Kemala Atatürka.
Na mítingu sa zúčastnili starosta Istanbulu a viacerí členovia vedenia AKP.
Kiličdaroglu zdôraznil dnes význam slobody tlače a slobody zhromažďovania, ako aj nebezpečenstvá diktatúry. Povedal tiež, že "štát nemôže byť riadený zlobou, hnevom a predsudkami. Tí, ktorí sú zodpovední za prevrat, by mali byť v súlade so zákonom súdení..."
"Pokus o prevrat sa uskutočnil proti nášmu demokratickému, sekulárnemu, sociálnemu štátu, v ktorom vládne zákon," uviedol Kiličdaroglu.
Provládne televízne stanice vysielali jeho vystúpenie v priamom prejave, čo BBC označila za zriedkavý jav.
Účastníkov zhromaždenia na námestí Taksim chránili oceľové bariéry vztýčené okolo námestia. Ľudia sa naň dostali, až keď prešli cez bezpečnostné kontroly, keďže okrem povstania Turecko zasiahli v ostatnom čase smrtiace bombové a iné útoky pripisované skupine Islamský štát a kurdským povstalcom.
Agentúra AP uviedla, že opozičná CHP má blízko k sekulárnym generálom, ktorí mali v minulosti v rukách armádu. Strana však stratila vplyv po tom, ako sa k moci dostal pred vyše desaťročím Erdogan.
V mori červených vlajok a transparentov bolo vidno heslá ako "Bránime republiku!" či "Nie prevratu, nie diktatúre".
Turecko, ktoré je členom NATO, zažilo v uplynulých desaťročiach niekoľko prevratov, pripomenula tlačová agentúra AP.
Vodca CHP Kemal Kiličdaroglu na dnešnom mítingu vyhlásil, že "demokracia zvíťazila", súčasne však varoval pred nebezpečenstvami autoritárskeho režimu bez toho, aby priamo menoval prezidenta Erdogana.
Turecko vyhlásilo po pokuse o prevrat na tri mesiace výnimočný stav a pozatýkalo vyše 13 000 ľudí v armáde, súdnictve a ďalších inštitúciách.
Mnohí zo stúpencov CHP na námestí Taksim mávali vlajkami, na ktorých mali portrét zakladateľa moderného Turecka, Mustafu Kemala Atatürka.
Na mítingu sa zúčastnili starosta Istanbulu a viacerí členovia vedenia AKP.
Kiličdaroglu zdôraznil dnes význam slobody tlače a slobody zhromažďovania, ako aj nebezpečenstvá diktatúry. Povedal tiež, že "štát nemôže byť riadený zlobou, hnevom a predsudkami. Tí, ktorí sú zodpovední za prevrat, by mali byť v súlade so zákonom súdení..."
"Pokus o prevrat sa uskutočnil proti nášmu demokratickému, sekulárnemu, sociálnemu štátu, v ktorom vládne zákon," uviedol Kiličdaroglu.
Provládne televízne stanice vysielali jeho vystúpenie v priamom prejave, čo BBC označila za zriedkavý jav.
Účastníkov zhromaždenia na námestí Taksim chránili oceľové bariéry vztýčené okolo námestia. Ľudia sa naň dostali, až keď prešli cez bezpečnostné kontroly, keďže okrem povstania Turecko zasiahli v ostatnom čase smrtiace bombové a iné útoky pripisované skupine Islamský štát a kurdským povstalcom.
Agentúra AP uviedla, že opozičná CHP má blízko k sekulárnym generálom, ktorí mali v minulosti v rukách armádu. Strana však stratila vplyv po tom, ako sa k moci dostal pred vyše desaťročím Erdogan.
